Je mi to jedno

Ako nasmerovať našu energiu k veciam, na ktorých záleží?

a year ago   •   4 min read

By Vladimír Záhradník
Zdroj: Bessi, Pixabay

Práve som dočítal novú knihu od Richarda Coopera s názvom The Unplugged Alpha. Odhaľuje isté princípy, na ktorých je založená naša spoločnosť a tým nám dáva návod, ako lepšie kormidlovať životom. Obzvlášť ma zaujala jedna kapitola, ktorú autor nazval „Manage the fucks you give.“ O čo teda ide?

Autor to vysvetľuje na jednoduchom príklade, ktorý je mi veľmi blízky. V mladosti s kamarátmi hral počítačovú hru Mortal Kombat.

Zdroj: ArtificialOG, Pixabay

Vždy proti sebe bojujú dvaja súperi a každý z nich má vo svojom rohu obrazovky pruh s jeho životnou energiou. Postupne, ako spolu zápasia, sa obom bojovníkom ich energia míňa až napokon jednému z nich dôjde. Jeden bojovník umiera, kým ten druhý oslavuje víťazstvo.

Pokúsme sa teraz tento koncept aplikovať do nášho sveta. Je osem hodín ráno a vy ste vstali nabití energiou. Umyjete si zuby, urobíte si kávu, cestujete do práce, pracujete… Zakaždým, keď niečomu venujete svoju pozornosť, sa minie trocha vašej dennej energie. To množstvo, ktoré máte, nie je nekonečné. Práve naopak: je extrémne obmedzené a preto by ste si mali veľmi dobre rozmyslieť, na čo budete vašu energiu míňať. Predstavte si, že podobne ako tí bojovníci v hre, aj vy máte pruh s množstvom energie. Keď sa energia minie, už ste schopní len zaliezť do postele a spať.

Naučme sa kontrolovať našu energiu.

Obzvlášť, keď máte veľké ciele, nemôžete sa nechať rozptyľovať maličkosťami. Dám vám niekoľko príkladov:

Príklad 1: Cestný pirát

Šoférujete do práce po diaľnici, keď vám zrazu skríži cestu nejaký pirát a vy musíte prudko zabrzdiť. V tejto chvíli vo vás asi lomcujú pocity hnevu. Máte dve možnosti:

  • Vypustiť hnev von. Začnete sa s pirátom naháňať a keď ste vedľa neho, ukážete mu cez okienko váš prostredník
  • Upokojiť sa

V tom prvom prípade ste zbytočne minuli vašu energiu. V tom druhom ste si ju ušetrili na aktivitu, ktorá má väčší zmysel.

Príklad 2: Diskusia na sociálnych sieťach

Zverejnili ste nový článok a keďže ste rýpli do živého, začínajú pribúdať mnohé negatívne komentáre a ľudia vás začínajú urážať. Opäť máte dve možnosti: zapojiť sa do diskusie, strácať čas a svoju energiu, alebo to nechať tak.

Príklad 3: Energetický upír

Ste na rodinnej oslave a vedľa vás sedí vaša svokra. Rozpráva o veciach, ktoré vás vôbec nezaujímajú a nie a nie skončiť. Nevšíma si ľudí okolo, len melie tie svoje múdra. Len tým, že ju počúvate, vám uniká vaša drahocenná energia. Opäť máte dve možnosti:

  • Počúvať ju i naďalej alebo
  • Odísť preč

Dokonca je aj tretia možnosť. Môžete odísť z oslavy a ísť sa venovať svojim veciam. Že je to spoločensky nevhodné? Je mi to jedno!

Príklad 4: Presviedčanie ľudí

Ako posledný príklad dám skutočný príbeh z môjho okolia. Odkedy začala COVID kríza, môj kamarát začal dávať dokopy informácie z rôznych zdrojov, formulovať ich do jednoduchšej podoby a informovať ľudí vo svojom okolí. Podobne ako ja totiž vníma, že sa tu rozmáha cenzúra, porušuje sa vo veľkom ústava, každým dňom sme bližšie k totalite a ľudia sú pasívni.

Kamarát dokonca tlačil aj rôzne letáky a rozdával ich náhodným ľuďom na ulici. Výsledok je taký, že sa nič nezmenilo. Nevieme, či vôbec niekto z nich tie letáky čítal. Z rozhovorov s jeho rodinou však vieme, že aj keď si ho častokrát jeho blízki vypočuli a občas aj prikyvovali hlavou, keď prišlo nejaké oficiálne nariadenie zhora, všetci nakoniec poslušne sklonili chrbty a počúvli príkazy zhora.

Je mi to jedno

Zjednodušene, v každej situácii máte dve možnosti — starať sa („give a fuck“) alebo nestrácať energiu („don’t give a fuck“ alebo „give zero fucks“).

via GIPHY

S kamarátom sme zašli v rozbore ešte ďalej. Ak je energia extrémne obmedzená, bolo by dobré určiť si nejakú základnú jednotku a počet jednotiek za deň.

Uvažovali sme takto: Ako základnú jednotku sme definovali 1 fuck. Osem hodín spíme, takže nám ostáva približne 16 hodín. Určme si, že 1 fuck bude zodpovedať času pol hodiny. Prečo práve toľko? Nuž, toto nie je exaktná veda. Ide o to, že aj keď vám niekto skríži cestu na diaľnici, rozhodí vás to. A budete to spracovávať nejaký čas. Pol hodina nám prišla ako rozumný kompromis.

Pri tejto debate sme sa veľa nasmiali. Bola veľmi plodná a kreatívna.

Začali sme si dávať ďalšie a ďalšie príklady. Stojí mi to za jeden „fuck“ alebo nestojí? Rehotali sme sa stále viac a viac.

No čo je podstatné, aj napriek odľahčenej forme si myslím, že ide o mocnú techniku. Náš čas na Zemi je extrémne obmedzený. Neviem, ako vy, ale rád by som ho využil čo najlepšie. Ako sa vraví: „Chcel by som spraviť dieru do sveta.“ Motivovaný som, ale zároveň hľadám spôsoby, ktoré mi pomôžu napĺňať moje ciele.

Áno, častokrát počúvame, že bohatí „sa naučili hovoriť NIE.“ Aj to je však abstraktná predstava. Keď si určíte, že za deň máte 32 fuckov už uvažujete inak: Stojí mi toto za 1 „fuck“ alebo nie?

Lepšia sebakontrola

Veci, o ktorých tú píšem, sa zdajú byť jednoduché na papieri, ale ťažšie v praxi. Musíte sa totiž naučiť kontrolovať váš hnev. Verím, že postupne sa začne zvyšovať aj vaše sebavedomie a celkovo budete vyrovnanejší. Existuje mnoho kníh na túto tému. Stačí hľadať.

Záver

Prístup „je mi to jedno“ je tak jednoduchý, až je zarážajúce, že som na to neprišiel sám. Ale práve na to sú tu knihy alebo príspevky ako je tento. Dal som vám návod, ďalšie kroky sú už na vás.

Spread the word

Keep reading