Nový rok, nové výzvy

Veľkú časť roka 2020 som strávil premýšľaním, čo chcem od života. Tento rok tieto zmeny začnem robiť.

a year ago   •   13 min read

By Vladimír Záhradník
Zdroj: PublicDomainPictures, Pixabay

Nový rok pre mňa väčšinou začína mojimi narodeninami. Vždy, keď som o rok starší, si vyhodnotím, kam som sa za uplynulý rok posunul a premýšľam, čo spravím ďalej. Rok 2020 bol však v mnohom iný. Udialo sa toho toľko, že som sa rozhodol spraviť výnimku a bilancovať aj na ten kalendárny Nový rok.

Pracovné projekty

Odhliadnuc od COVID-u bol pre mňa rok 2020 mimoriadne úspešný. Po dvoch rokoch vidím, ako sa mi podnikanie rozbieha a už teraz mám v poradovníku niekoľko projektov, kde sú ľudia ochotní za mnou počkať mesiac-dva. Asi ste si všimli, že od augusta som nenapísal ani jeden nový príspevok. Nie že by som nechcel. Dokonca si uvedomujem, ako mi písanie chýbalo. Bol som však tak vyťažený prácou, že na iné neostával čas. Blogovanie ma zatiaľ ešte neživí.

Home Assistant

Začiatkom minulého roka som spolupracoval na projekte, ktorý v mnohom pripomínal inteligentnú domácnosť. Len to bolo určené do priemyslu. Mali sme dve možnosti: postaviť riešenie zákazníkovi na zelenej lúke alebo využiť náš čas tak, že upravíme existujúce riešenie pre naše potreby. Rozhodli sme sa pre druhú možnosť a zvolili sme si open-source softvér pre automatizáciu domácnosti, Home Assistant. Musel som si naštudovať jeho architektúru, pochopiť kód, doštudovať Python a nakoniec sa naučiť spolupracovať s ostatnými vývojármi. Splnil sa mi taký malý sen. Vždy som chcel pracovať na niečom, čo má zmysel, a zároveň s čím sa viem pochváliť ostatným. Za tie roky som robil na mnohých veciach, ale tieto projekty ostávajú za bránami mojich zamestnávateľov. Častokrát ešte aj s dodatkom o mlčanlivosti.

0:00
/
Prispôsobený riadiaci panel Home Assistanta

Tým, že sme mali financie od zákazníka na vývoj zaistené, bol som prvýkrát platený za to, že vyvíjam open-source softvér a mohol som na tom robiť intenzívne, nielen občas po víkendoch. Projekt spomalil COVID a v tejto chvíli čakáme, čo ďalej. S vývojom Home Assistanta pokračujem však aj naďalej, už ako dobrovoľník. Pomaličky v ňom vylepšujem integráciu pre Modbus. A začal som si postupne automatizovať aj veci u mňa doma. Keď mi niečo v tomto produkte chýba, dorobím si to. Je to skvelá schopnosť.

Automatizácia výrobnej linky

Začiatkom augusta som sa na tri týždne polopracovne presunul do Českej republiky. Spolupracoval som na automatizácii výrobnej linky pre e-cigarety. Prvé dni vo výrobnej hale boli pre mňa ako dovolenka. Tešil som sa ako malé dieťa, že vidím miesta, kam by som sa bežne nedostal. Časom vám to však začne liezť na mozog. Robili sme viac ako 12 hodín denne, do toho sme cestovali stovky kilometrov tam a späť. Popri tom pracovnom nasadení som si stihol spraviť asi len dva úplne voľné dni a doteraz sa smejem, ako mi ľudia na základe pár fotiek písali: „Vlado, uži si dovolenku.“ Zážitkov však mám aj takto dosť a stálo to za to.

Počas mojej krátkej dovolenky...

Ukázalo sa, že automatizovať výrobnú linku je náročnejšie, ako sme si mysleli. Projekt beží doteraz, len už bez mojej prítomnosti. Už som na Slovensku a nedokážem vypomáhať tak dobre, ako keď som bol priamo na mieste.

Prenosný rozvádzač s GPS

Na tomto projekte som vôbec robiť nemal, ale tá výrobná linka pohltila pracovný čas mojich kolegov naplno. A keďže zákazky pre iných klientov tiež nepočkajú, nastúpil som na túto úlohu ja.

GPS sledovacie zariadenie postavené na M5Stack Grey

Bez toho, aby som zachádzal do detailov, mojou úlohou bolo naprogramovať zariadenie, ktoré monitoruje stav elektriny a zároveň sleduje svoju polohu. Vybrali sme si platformu M5Stack Grey. Postupne som do nej integroval GPS, GSM modul, akcelerometer, batériu a ovládanie relé. Zároveň som zabezpečoval, aby to zariadenie vedelo posielať SMSky, emaily, odosielať polohu na server a prijímať príkazy. Nezdá sa to, ale narážal som na viaceré hardvérové limity. No nakoniec sa všetko podarilo. V týchto dňoch kolegovia skladajú a testujú finálne kusy.

Android aplikácia pre pokladníkov

Niekedy koncom októbra ma oslovil kamarát. Pýtal sa, či nepoznám niekoho, kto by vypomohol na jednom projekte v jeho firme. Vývoj nestíhali a potrebovali zohnať externého spolupracovníka. V tom čase som mal voľnejšie obdobie a tak som na to prikývol.

Na chvíľu som sa musel preorientovať z embedded vývojára na Android. A poviem vám, nebolo to pre mňa úplne jednoduché. Nielen že som po dlhej dobe opäť programoval v Androide, aj aplikácia bola z oblasti financií, kde som mal doteraz nulové skúsenosti. S projektom som sa potreboval zoznámiť veľmi rýchlo a prinášať firme hodnotu. V začiatkoch mi to však nešlo. Asi po prvýkrát v živote som aj ja narazil a nevedel som sa na projekte uchytiť. Asi po dvoch týždňoch sme mali spolu nepríjemný telefonát, kde sme si veci vyjasnili a dali sme si druhú šancu. Ľudí, s ktorými spolupracujem, som dodnes osobne nevidel a až tu som si uvedomil, aké je to dôležité. Keď nemáte priamy kontakt a nepoznáte sa tak dobre, začnete si domýšľať namiesto toho, aby ste komunikovali. Tento neduh sa nám snáď podarilo úspešne doriešiť a včera, na Silvestra, sme odovzdali aplikáciu zákazníkovi.

Aj keď ma tento projekt nebavil, zapracovala uňho moja profesionálna česť. Mohol som priznať, že to nedávam a zbabelo odísť. Ale keď už som sa na to dal, povedal som si, že spravím všetko, čo je v mojich silách, aby som dokončil všetko, čo odo mňa chcú. Začali sme fungovať v režime, kedy mi projektový manažér povedal v pondelok, čo odo mňa za týždeň chcú spraviť, a ja som si prácu naplánoval už podľa seba. Častokrát som robil aj cez víkend, raz som prebdel dokonca celú noc, ale v pondelok som dodal to, čo som sľúbil.

Teší ma, že som túto ťažkú skúšku zvládol. Veľmi mi v tomto pomohli moji priatelia. Síce nemohli za mňa prácu spraviť a horkú kašu som si musel zjesť do dna ja sám, ale dostalo sa mi od nich slov povzbudenia, že to zvládnem. Vážim si vás a ďakujem vám za to.

Moje (ne)napredovanie v rečnení

Zistil som, že čo sa týka vystupovania na verejnosti, je to so mnou ako na hojdačke. Pravidelne dostávam spätnú väzbu od ostatných ľudí a viem, že som sa v rečnení a vystupovaní dostal aspoň rok späť. Čiastočne tomu napomohol fakt, že som prestal vystupovať pred fyzickým publikom a presunul som sa pred kameru. No čoraz viac si uvedomujem, že moje výkyvy bude mať na svedomí moja psychika. Najbližší rok sa na ňu chcem viac zamerať. Začnem si o tom viac čítať a začnem na nej pracovať. Rád by som sa v roku 2021 dostal do stavu, že už takéto výkyvy mávať nebudem.

Úspechy môjho blogu

Napriek tomu, že aktívne som nič nenapísal od augusta, podarilo sa mi napísať tri príspevky, ktoré ľudí zaujali a zrazu mi na moju stránku chodia tisíce ľudí mesačne.

Veľmi rád s nimi diskutujem a teší ma, že si začínajú moji čitatelia odpovedať na otázky aj sami. Je to malý zárodok komunity. S rozvojom blogu sa neponáhľam, ale vidím, že už sa začína rozbiehať, čo ma veľmi teší. Rád by som v ďalšom roku zapracoval na funkčnosti mojej webstránky. Nutne potrebujem spustiť vlastný mailing list a určite by som rád mal stránku dvojjazyčne. Všetky moje príspevky už sú v dvoch jazykoch, avšak zatiaľ vidíte verejne len anglické verzie. Toto chcem zmeniť.

Operácia uší

Ako mnohí viete, odmalička mi odstávali uši. Nikdy som to neriešil a netrpel som kvôli tomu komplexami. Kým som bol zalezený niekde v kancelárii, kde ma okrem kolegov nikto nevidel, neriešil som to. No prirodzene s tým, ako začínam točiť videá, som sa rozhodol tento môj nedostatok odstrániť. Viacerí ste mi vraveli, že odstraňujem „svoju značku.“ Ja to tak nevnímam. Myslím si, že ak si ľudia na mne našli jednu nedokonalosť, časom si nájdu ďalšiu.

Zároveň som sa začal zamýšľať aj nad tým, že aj keď som vedome komplexami netrpel, možno to ovplyvnilo moje podvedomie. Myslím si, že aspoň čiastočne to na moju psychiku malo vplyv.

Na operáciu som sa podujal dosť neskoro. Pani doktorka mi povedala, že ma to bude bolieť. Poviem vám, ten pocit, keď počujete, ako vám cez uši ťahajú ihlu s niťou a nič pritom necítite, je zvláštny.

Po operácii uší

Operácia prebehla dobre a ani následná bolesť nebola až taká zlá, ako som čakal. Napriek tomu však spôsobila, že som prvé štyri dni poriadne nespal. Nie je to len tak zrazu začať spať na chrbte a uši ma prirodzene boleli.

Mal som teda čas premýšľať a verte mi, že o tretej ráno sa na mnoho vecí pozeráte inak. Tieto nočné premýšľania mi pomohli získať odstup. Pred operáciou som sa sústredil na prácu a na to, čo chcem dosiahnuť. Po operácii som prehodnotil, kam chcem môj život smerovať. A našiel som si priateľku.

Nová priateľka

S Nely sa poznáme už asi rok a pol z klubu Toastmasters Košice. Až nedávno som sa dozvedel, že v začiatkoch sa mi vedome vyhýbala kvôli môjmu direktívnemu komunikačnému štýlu. Neskôr sme začali spolupracovať vo vedení klubu a stali sa z nás dobrí priatelia. Práve vtedy, keď som kvôli bolestiam po operácii nemohol poriadne spať, som zrazu zistil, že na ňu myslím akosi pričasto. Dovtedy som si to neuvedomoval, lebo moja myseľ bola nastavená na to, že najbližšie roky riešim podnikanie a nič iné.

Priateľku som aktívne nehľadal. Uvedomujem si totiž, že voľného času nemám a nebudem mať toľko, koľko by som jej chcel dať. Ale usúdil som, že toto rozhodnutie nie je na mne. Povedal som si, že tú moju vtedajšiu kamarátku oslovím a nech si ona povie, či jej takýto vzťah stojí za to. Náš vzťah začal týždeň po mojej operácii uší. Šiel som na kontrolu za pani doktorkou a ten čas sme využili aj na príjemnú prechádzku v parku. Odvtedy veci nabrali rýchly spád. Až sa mi nechce veriť, že prešlo len asi šesť týždňov. Nely ma podpichuje: „Vlado, prečo si na tú operáciu nešiel už skôr?“ Všetko má svoj čas a toto prišlo v chladnom novembri počas lockdownu. Náš vzťah začal dva týždne po mojej operácii uší. Rodí sa v čase, keď sú všetky reštaurácie zavreté a ľudia sa izolujú do malých komunít.

Zdroj: Gabriel Ferraz, Pixabay

Je to ťažká skúška, ale myslím si, že ak dáme toto, vznikne medzi nami silnejšie puto. Poviem vám, doteraz som si neuvedomoval ten rozdiel, keď sa s niekým rozprávam cez kameru, a keď sa stretneme osobne. Uvedomil som si, že pri osobnom stretnutí sú pocity oveľa intenzívnejšie.

Aktualizácia: Túto skúšku sme nakoniec predsa len nezvládli. Ukázalo sa, že je jedno, či nájdete zhodu v rôznych témach. To podstatné je, či dokážete žiť spolu pod jednou strechou. Na tomto stroskotá podľa mňa väčšina vzťahov, a ten náš nebol výnimkou.

Môj vzťah s Bohom

Nely je hlboko veriaca katolíčka, ja som hľadajúci sa evanjelik. Chodil som na cirkevnú strednú školu a spätne si uvedomujem, že sa mi náboženstvo aj vďaka tomu sprotivilo. Mali sme pomerne dosť veľa hodín náboženstva a do toho sme raz týždenne šli povinne každú stredu do kostola. S rozhovoru s mojím bývalým spolužiakom viem, že nie som jediný študent s takýmito pocitmi. Odkedy som šiel na vysokú školu, do kostola som vkročil len výnimočne. Ani by mi nenapadlo, že si raz nájdem priateľku, ktorá bude hlboko veriaca a že sa k týmto veciam vrátim.

Zdroj: Gerd Altmann, Pixabay

Od mojej strednej školy prešlo už mnoho rokov a som otvorený tomu, aby som dal vzťahu s Bohom šancu. Keďže však u mňa prevláda rozum, bude to pre mňa výzva. Už dlhšie som však uvažoval o tom, že začnem študovať Bibliu. Aspoň raz za život by to podľa mňa mal spraviť každý kresťan. Ja chcem zistiť, čo v tej knihe je a nielen to, čo mi povie farár vytrhnuté z kontextu. Ak sa na to dám, Bibliu budem postupne študovať niekoľko rokov. Tie ostatné veci ohľadom viery buď prídu alebo nie. Som však tomu naklonený.

Rozhovory

Rok 2020 bol pre mňa zlomový aj v tom, ako som zintenzívnil vzťah so svojimi priateľmi. Odkedy sme sa všetci presunuli do online prostredia a začali sme fungovať cez videohovory, uvedomil som si, že na nich trávim oveľa viac času ako keď sme sa stretávali osobne. Už skoro rok si pravidelne volávam s asi piatimi ľuďmi, s mnohými ďalšími si volám nepravidelne. Niekedy debatujeme pol hodinky, inokedy hodinku a s jedným mojim kamarátom, Havranom, pravidelne diskutujeme aj cez štyri hodiny a zastaví nás väčšinou len to, že je treba aj spať.

Rozhovory mávame rôzne. Niektoré sú pracovné, niektoré polopracovné a väčšina z nich je súkromná a týka sa všetkého, čo vás napadne. Tieto rozhovory mi zaberajú hodiny týždenne, ale neľutujem z nich ani sekundu. Myslím si, že tak, ako prinášajú hodnotu mne, ju prinášajú aj ostatným. A tiež som zistil, že tráviť čas takto mi príde oveľa lepšie ako zapínať si Netflix.

Popri rozhovoroch cez video som sa začal s priateľmi z blízkeho okolia stretávať aj osobne. Čo začalo ako jednorázová aktivita, je zrazu pravidelné štvrtkové „kolečko.“ Raz ma oslovil kamarát Erik: „Vlado, nechcelo by sa ti stretnúť a prejsť sa po meste? Mám veci, ktoré by som chcel prebrať a nechce sa mi o nich písať.“

S Erikom sa stretávame nepravidelne už vyše dvoch rokov. Chodíme spolu na túry do lesa, no v zime sú naše možnosti obmedzené.

Jedna z našich nedávnych túr

Tieto rozhovory nám chýbali a rozhodli sme sa v nich pokračovať prechádzkami v nočnom meste. Netrvalo dlho a pridal sa k nám aj môj spolužiak zo strednej školy, Igor. A skvele k nám zapadol. Vždy sa stretneme zhruba v rovnakom čase na rovnakom mieste a až následne sa dohadujeme, kam pôjdeme a o čom sa budeme rozprávať.

Súkromné kurzy angličtiny

Jeden z mojich kamarátov, Jano, vie angličtinu na veľmi vysokej úrovni. Roky žil v zahraničí a pracoval aj v jazykovednom ústave. Keď už sme si pravidelne volávali, navrhol mi, aby sme sa rozprávali rovno po anglicky. Chcel mi týmto pomôcť, za čo mu ďakujem. Po anglicky som dlho nehovoril a môj jazyk zdrevenel. Teraz, keď som mal zo seba niečo dostať, nevedel som to spraviť plynule. Rozumiem všetkému, písanie mi tiež ide, ale pri rozprávaní nie je čas premýšľať nad vetami. Tieto naše rozhovory pomohli. Uvedomil som si, že nehľadám dokonalosť, ale už sa dokážem vyjadrovať v angličtine aj pred kamerou. Časom to bude len a len lepšie.

Comenio a vzdelávacie kurzy

S tým ako sa rok chýlil ku koncu, sme si aj my s kamarátom uvedomili, že po roku sme s našou vzdelávacou platformou tam, kde sme boli pred rokom — úplne na začiatku. Kamarát Marcel si stanovil cieľ, že do konca roka ju musíme konečne spustiť. Síce sa nám to nepodarilo, ale aspoň sme sa pohli.

Zmenilo sa aj moje uvažovanie. Chcel som začať tým, že budem točiť videá na YouTube, kde sa v prvom rade naučím vystupovať v angličtine. No keď Marcel povedal, že musíme platformu spustiť teraz alebo nikdy, začal som aj ja premýšľať. Ak máme vzdelávaciu platformu, kde zo začiatku nebude žiadny obsah, čo s tým spravíme? A došlo mi to: začnem obsah tvoriť ja.

Rozhodol som sa, že ako prvý spravím kurz verzovacieho systému git. Uvedomujem si, že to pre mnohých nebude záživná téma, ale niečím treba jednoducho začať. A rozhodol som sa, že tento kurz spravím najlepšie ako viem, aj keby to malo znamenať točiť tie videá znovu a znovu. Už teraz som sa o ňom rozprával s viacerými z vás a dostal som od vás cennú spätnú väzbu. Napríklad mi vravíte, čo vám pri práci s gitom nie je jasné. Rozprávam sa aj s ľuďmi, ktorí toto slovo počuli odo mňa prvýkrát. Keď dokážem koncepty vysvetliť aj im, myslím si, že mám hodnotný produkt.

Čo mi prinesie rok 2021?

Rok 2020 bol pre mňa v mnohom o premýšľaní a uvažovaní. Teraz, keď viem, čo chcem, začnem to realizovať. Sny nie sú len na to, aby sa snívali. Ak snívate a tvrdo pracujete, začnú sa vám plniť.

Zdroj: Gino Crescoli, Pixabay

Uvedomil som si, že aj keď ma programovanie baví, nechcem sa tým živiť. Rád robím na projektoch, ktoré sú pre mňa výzvou. Také, ktoré ponamáhajú moju hlavu. Väčšina úloh je však nudná a zaberá mi desiatky hodín času. Programátorom rád ostanem, ale bude to len mojím koníčkom. Vyberiem si, na čom budem pracovať a budem na tom pracovať toľko, koľko chcem ja. Rok 2021 bude pre mňa prechodným rokom. Zákazky zatiaľ beriem všetky, ale začnem ich tlmiť. Niečo mám našetrené a vďaka tomu dokážem fungovať asi pol roka až rok bez príjmu. Napriek tomu rád zákazky vezmem. Len už si budem dávať pozor na to, koľko času mi zaberú. Niekedy to síce neodhadnem, ale aspoň sa pokúsim. Po skúsenostiach z minula mi už odhady idú celkom dobre.

Aj keby sa však projekty ukázali ako väčšie, pokúsim sa vyjednať, aby som na nich pracoval len na čiastočný úväzok. Tam, kde sa nedohodneme, zákazku pravdepodobne odmietnem. Nejde to inak. Ako programátor mám práce koľko chcem, aj platená je slušne, ale pri tom pracovnom vyťažení sa zo mňa druhý Elon Musk nikdy nestane. Chcem robiť na vlastných veciach, teraz je ten čas.

Chcem sa tiež viac zamerať na knihy, ktoré mi pomôžu v osobnostnom rozvoji. Doteraz som ich veľmi nečítal, ale začal som si uvedomovať ich dôležitosť. Ten čas, ktorý nad nimi strávim, sa mi mnohonásobne vráti.

Teším sa tiež na úspechy môjho kamaráta, Havrana. Som rád, že sme sa my dvaja našli a že je tu niekto, kto má podobné ciele ako ja a s kým o nich môžem hovoriť. Ja pomáham jemu, on zas mne. Navzájom ideme dopredu a limit pre nás neexistuje.

Do roku 2021 vkladám obrovské nádeje. Začalo práve nové desaťročie a ja ho chcem začať inak, lepšie. Chcem byť najlepšou verziou samého seba a chcem sa učiť ako sa ňou stanem. A bol by som rád, keby rástli aj ľudia okolo mňa. Hovorí sa, že nie je dôležitý cieľ ale cesta. Mňa tá moja baví každým dňom viac a viac.

Prajem vám šťastný a úspešný rok 2021.

Spread the word

Keep reading