Prehnaná opatrnosť

Čo je horšie — skúšať a zlyhať alebo ani sa nepokúšať?

10 months ago   •   4 min read

By Vladimír Záhradník
Zdroj: Free-Photos, Pixabay

Pred pár dňami vydal huMAN nové video a hovorí o téme, ktorú som mal sám na jazyku už niekoľko mesiacov.

huMAN: Čo je horšie — skúšať a zlyhať alebo ani sa nepokúšať? (v angličtine)

Má zmysel ísť do vzťahov aj s tým rizikom, že nemusia vyjsť a emočne utrpíme? Alebo sa o vzťah radšej ani nepokúsime a budeme si žiť svoj vyrovnaný život sami so sebou bez strachu, že nám niekto iný ublíži?

Ja som zvykol hovorievať, že do tridsaťpätky vzťahy riešiť nechcem. Síce som sa im vedome nebránil, avšak podvedome asi áno. Nie je náhoda, že som nezadaný.

Hlúpi sa učia na vlastných chybách. Tí múdri sa učia na chybách ostatných.

Myslím si, že som dostatočne inteligentný, aby som sa mnohým chybám dokázal vyhnúť. Dokážem totiž veľmi dobre odpozorovať zo svojho okolia, kde číhajú nástrahy. Keď sa pozriem okolo seba, vidím svet, v ktorom ľudia spolu nekomunikujú, izolujú sa od seba, v ktorom sú narušené rodinné vzťahy, dokonca aj vzťahy medzi manželmi. Rozvodovosť nám rastie a mnohí sa už ani nepokúšajú ženiť alebo vydávať. Keď sa pozriem na spoločnosť ako celok, vidím pomalý pád z útesu.

Pozrite sa na svet mojimi očami. Prečo by som sa mal pokúšať o vzťah, keď je obrovská šanca, že ani nezačne a keby sa mi aj podarilo oženiť sa, je tu asi 50-percentná šanca, že sa po niekoľkých rokoch rozvedieme? Dlho som nemal chuť hazardovať so svojím životom a venoval som sa práci, koníčkom a kamarátom. Takých ako ja, tých príliš racionálnych, ktorí nechcú riskovať, nájdete po celom svete celé zástupy a čísla neustále rastú. Vidíme, že veci nefungujú iným, tak prečo by to malo vyjsť nám. Berieme to skoro ako víťazstvo v lotérii.

Ja mám však ešte iné vlastnosti. Veľa premýšľam o svete okolo a o sebe. Uvedomil som si, že ak budem pristupovať k životu takto, nikdy nebudem skutočne žiť. V podnikaní mi riziko nevadí, tak prečo sa ho bojím vo vzťahoch? Lebo je to osobnejšie a neúspech viac bolí? Alebo že sa svetu odhaľujem v celej svojej nahote?

Chvíľu mi to trvalo, ale prišiel som na to isté, čo huMAN. Každý sám za seba, ale výsledok je rovnaký. Je vhodné dať si dokopy fakty a používať ich ako nástroj. Jednoducho poznať svet okolo nás. Berte však tieto fakty len ako nejakú knihu. Knihu, ktorá popisuje náš svet v čo najobjektívnejšom svetle. Podobne ako keď vy čítate nejakú knihu, s informáciami v nej už narábate subjektívne. Každý si z knihy odnesie niečo iné, vlastné, a aplikuje to do svojho subjektívneho života. Toto je tá správna cesta.

Keď čítam takúto knihu teraz, vidím, že vzťahy sú narušené, ale zároveň vidím nádej, že si dokážem vytvoriť ten svoj mikrosvet so ženou, ktorá zdieľa moje hodnoty, a dokážeme v tomto nepriaznivom prostredí vytvoriť rodinu, ktorá nás oboch bude napĺňať. Vidíte? Narábam s faktami, ale nesledujem ich slepo. Transformujem ich a upravujem si ich pre potreby svojho života.

Ľudia sa boja riskovať. Asi je to vrodené. Riziko je neprirodzené, aj preto je podnikateľov stále tak málo oproti tým ostatným. Veď prečo by niekto mal ísť do manželstva, založiť rodinu, keď mu potenciálne hrozí riziko, že sa raz rozvedie, príde o dom a deti uvidí párkrát do mesiaca?

Áno, môže sa to stať, ale teraz vám ukážem môj prístup. To najcennejšie, čo mám, je moja hlava. Som z chudobnej rodiny, nič mi nespadlo z neba len tak. Ale dostal som hlavu, ktorú mi môžu mnohí závidieť. Páli mi to. A rokmi som tiež nadobudol jedinečné skúsenosti, ktoré mi môj vedomostný majetok ešte viac zveľadili. Takže čo môžem stratiť, ak by som sa raz aj mal rozviesť? Peniaze? Materiálne veci? Prístup k deťom?

Peniaze boli a budú. S tým, čo mám v hlave si ich zarobím opäť. Moje vedomosti a skúsenosti mi nezoberie žiadny súd. Materiálne veci? Rovnako ako pri peniazoch sú pre mňa druhoradé. Život si zakladám na úplne iných hodnotách. A deti? Verím, že za každých okolností má zmysel komunikovať s ľuďmi, hoci aj s bývalou manželkou. Verím, že vždy sa dá nájsť cesta, v ktorej sa nájdu obaja. A pokúšal by som sa o jej hľadanie dovtedy, kým ju nenájdem…

Toto som ja. Riziko som prijal za svoje druhé ja a vďaka tomu ma nič len tak nerozhodí. Veci budem riešiť vtedy, keď nastanú a nebudem sa báť toho, čo možno raz príde. Keby som k podnikaniu pristupoval so strachom, nikdy ani podnikať nezačnem. Vždy by som len čakal, že príde ďalšia finančná kríza a vhodná doba začať podnikať by neprichádzala. Avšak ja viem, že zvládnem každú situáciu, ktorá nastane. Prispôsobím sa a niečo vymyslím, tak ako doteraz vždy.

V mojom okolí však mám známych, ktorí sa rizika štítia. Nechcú riskovať, pretože nevidia dôvod. A pritom sa v minulosti ani len nepopálili, nemali sa čím. Len zobrali tú knihu s faktami a berú ju ako Bibliu. Žijú si spokojné životy vo svojich ulitách a nechcú nič meniť. Z môjho pohľadu len prežívajú, nie žijú. Ten život, ktorý dostali do daru, si neužívajú naplno.

Kedysi som si myslel, že ich budem presviedčať, aby sa rizika nebáli. Veľmi to nefunguje, nechcú o tom počuť. Teraz však chcem byť skôr ten, čo im bude ukazovať príklad. Na mne uvidia, čo môžu získať, ak o to zabojujú, a možno svoj postoj časom prehodnotia.

Svet nie je dokonalý, ale snažme sa tvoriť okolo seba mikrosvety, ktoré sa blížia tomu, čo zo života chceme my sami. Ja verím, že toto je cesta a budem sa jej držať. Pridáte sa?

Spread the word

Keep reading