Teambuilding

Dnes som zložil maturitu zo socializácie s ľuďmi.

a year ago   •   3 min read

By Vladimír Záhradník

Dnes mám obrovskú radosť a dôvod na oslavu. Prečo? Čítajte ďalej.

Ako už asi viete, začal som na kontrakt spolupracovať s firmou Ness a dnes mal náš tím teambuilding.

Nepoznal som tam nikoho, možno trochu môjho šéfa, aj to len zbežne. Veď pracujeme z domu…

Povedal som si, že dnes sa zabavím a stretnutie s úplne cudzími pre mňa bude opäť dobrá skúsenosť a možno čiastočne aj vystúpenie z komfortnej zóny. Z tej však vystupujem už tak často, že mi to už ani nepríde nepríjemné.

Prišiel som do podniku, zbadal manažéra a hneď na úvod som zistil, že prišla asi tretina ľudí z tímu. Nič to, zariadim sa…

Prisadol som si na kraj stola a začal konverzáciu. Áno, ja. Dozvedel som sa, že môj šéf je pôvodom z Hrabkova. Čo by kameňom dohodil od Chminian, mojej rodnej obce, kde doteraz trávim víkendy. Potom nejako z debaty vysvitlo, že som evanjelik. Toho sa chytila ďalšia slečna, Janka. Keď vysvitlo, že som chodil na Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove, spýtala sa, či tam bol riaditeľom istý Damankoš. Povedal som, že nie… Za mojich čias to bol môj triedny. Ona je vraj jeho spolužiačka — svet je malý.

Ďalšia usmievavá fotka

Po týchto debatách som sa dvihol a presunul na druhý koniec stola. Istý Jozef tam vášnivo rozprával jeho cykloturistické príhody. Vyzvedal som, kam to všade lozí s kamarátmi a hľadal som inšpiráciu. Považuje sa za trampa, tak som sa spýtal či nepočúva Nohavicu. Bum! Trefa do čierneho. Odtiaľ sme prebrali Nedvědov, Spirituál kvintet, Landu aj muzikály. A neskôr počítačové historky, aby sa nezabudlo, že sme informatici.

Prísediaca Dominika zase miluje Beatles a bola v Paríži. Tak som o mojom srdcovom meste povedal zopár pikošiek.

S ďalším chalanom, evidentne extrovertom, som sa rozprával o jeho niekoľkoročných služobkách v cudzine, hlavne o jeho siedmich rokoch v Berlíne. Povedal mi napríklad, že stretol Daniela Brühla, toho herca z Good Bye Lenin! Vraj bol úplný sympaťák a skromný.

Svoju púť som zakončil v strede stola a debatu som viedol ja.

Dnes som si uvedomil, akú cestu som prešiel. Od utiahnutého chlapca až po niekoho, kto bol dnes úplný suverén, uvoľnený a kto sám ťahal zábavu. A bol som jediný, kto sa aktívne dvíhal a striedal miesta, aby som podebatoval so všetkými.

Jediná čierna bodka na dnešnom stretnutí bola tá, že som sa naobedoval už doma. Netušil som, že budeme mať takú hostinu, akú sme mali. Ušla sa mi aspoň výslužka.

Hostina v podniku Camelot v Košiciach

Som na seba hrdý. Už teraz som ďalej ako mnohí, čo boli predo mnou. A moja cesta stále ešte neskončila.

Dovetok, 28.6.2021

Táto moja príjemná epizóda ešte neskončila. Dnes je pondelok, od stretnutia uplynuli tri dni. Ráno som napísal trom ľuďom, s ktorými som mal najlepšiu debatu.

Každému som napísal osobnú správu, že rád by som v debate pokračoval a pripojil som tam niečo, aby vedeli, že je to správa len pre nich… Napríklad som sa spýtal, aký album od Beatles má Dominika najradšej. Dvaja z troch sa chytili a už si píšeme.

Uplatňujem veci, ktoré fungujú. Podobne aj na konferenciách niekoho stretnete po prvý raz a potom sa pripomeniete po pár dňoch a následne udržiavate kontakt. Nikdy neviete, čo z toho bude.

Networkovať som sa naučil aj vďaka Toastmasters Košice. Môj vzdelávací program sa volá Strategické vzťahy a je to presne o tom, ako efektívne nadväzovať kontakty. Viete to uplatniť v podnikateľskom prostredí, ale aj v osobnom živote.

Život je jedno obrovské ihrisko. Nebojte sa skúšať a experimentovať. Krok do neznáma je často najrýchlejší spôsob ako na sebe pracovať.

Spread the word

Keep reading