Život ako hra

a year ago   •   5 min read

By Vladimír Záhradník
Zdroj: Raptoaaah, Pixabay

Pred pár rokmi som začal uplatňovať novú životnú filozofiu. Nemám ju z kníh. Vymyslel som si ju sám pre svoje potreby a pomáha mi ľahšie zvládať moje neúspechy a rýchlejšie robiť rozhodnutia. Do istej miery ide o abstrakciu reálneho sveta do zjednodušeného videnia, ktoré si dokážem ľahšie vysvetliť a zdôvodniť.

Hra zvaná „Život“

Predstavte si, že ste postavička v počítačovej hre v otvorenom svete (role-playing game, RPG). Na začiatku ste dostali isté danosti (napríklad rozum), aj isté prekážky (napríklad plachosť). Narodili ste sa do istého prostredia. Niekto mal šťastie a vytiahol si kartu, kde sa narodil bohatým rodičom, a ani hlúpy nebol. Ďalší zase skončil v chudobnej rodine s desiatimi súrodencami a rodičia mu nevedeli zaplatiť dobré vzdelanie.

Každý dostane na začiatku nejaké karty…

Štartovacia línia nás ľudí je rôzna, svet nie je fér. Ja som rád, že som sa nenarodil niekomu niekde v Afrike, ale žijem na stále relatívne vyspelom Slovensku a nič mimoriadne mi nechýba. Aj keď rodičia nemali veľa peňazí, prístup k vzdelaniu som mal a neskôr je už na mne, čo s tým spravím ďalej. Áno, sú okolnosti, ktoré ovplyvniť nevieme, ale mnohé zmeniť dokážeme, ak sme motivovaní. V počítačových hrách je to veľmi podobné.

Som svoj avatar

Keď sa nad tým zamyslíte, počítačové hry veľmi dobre kopírujú reálny svet. A mne umožňujú premýšľať o zložitých konceptoch a vyhodnocovať si situácie, v ktorých sa nachádzam.

Aktualizácia: Môj priateľ Havran to vidí inak. Hry nekopírujú reálny svet, práve naopak. Keby boli príliš realistické, boli by nudné. Takže si to predstavte takto: hry sa inšpirujú reálnym svetom, ale vytvárajú vlastný. Vy viete využiť princíp gamifikácie v tom skutočnom svete.

Witcher 3: Wild Hunt

Nie som fatalista a verím, že ovplyvňovať môj život dokážem svojimi skutkami. Ak mi aj niečo príde do cesty, dokážem to riešiť. Podobne funguje avatar. Na začiatku sa ocitnete v prostredí a vaša postavička má isté zručnosti. Začína plniť rôzne úlohy a jej zručnosti sa vyvíjajú. No v otvorenom svete je zaujímavé to, že tieto úlohy môžete plniť, ale aj nemusíte. Ak sa vám chce, tak si môžete jazdiť na koni otvorenou prériou a nenaučíte sa nič nové. Aj to je voľba.

Ako to začalo?

Prvý počítač som mal už ako 8-ročný. Hry ma chytili, ale nie až tak ako mojich bratov. Viac času som trávil tým, že som sa snažil pochopiť ako fungujú. Neskôr som skúšal stať sa hráčom, ale nikdy som neuspel. Ostal mi len jeden žáner, ktorý ma fascinuje — adventúry. Došlo mi, že pravý hráč zo mňa nikdy nebude. Namiesto toho som sa zameral na reálny svet, ktorý pohlcuje môj čas rovnako dobre. Od istého času, tuším od vysokej školy, som už spustil nejakú počítačovú hru možno raz za rok. Moja práca a môj skutočný život sa stali mojou hrou. Akurát, že úspechy sa premietli nie na mojom avatarovi, ale priamo na mne. Kam sa až dokážem v tejto hre s otvoreným koncom dostať?

Keby som viedol lineárny život, v ktorom vyštudujem školu, nájdem si priateľku, založím rodinu a budem postupovať v práci po kariérnom rebríčku, asi sa nepotrebujem tváriť, že hrám akúsi hru. Ja som však začal podnikať.

Zdroj: Arek Socha, Pixabay

Podľa môjho názoru je podnikanie to najlepšie, čo môžete spraviť pre rozvoj vašej osobnosti. Už sa za nikoho neskrývate. Zažívate úspechy a pády. Úspechy prežívame všetci rovnako intenzívne, ale čo pády? Keď nám niečo nevyjde, prežívame zranenia. Niektorí ich vnímajú až tak silno, že sa stiahnu z verejného života na celé roky. Ja ich aj vďaka tomuto zjednodušenému videniu dokážem ľahšie spracovať.

Odosobnenie

Keď pristupujem k životu ako k hre, umožní mi to odosobniť sa. Predstavujem si, že som stále ten avatar. Plním úlohy a vyhodnocujem si výsledok. Ak je výsledok pozitívny, teším sa z toho. A ak mi niečo nevyjde, snažím sa od toho držať odstup. Nevyšlo to mne ako tej postavičke. Čo môžem spraviť preto, aby som najbližšie uspel? Je to drobná zmena myslenia, no v mnohom zásadná.

Ďalšia vec, ktorú takýmto vnímaním získate, je schopnosť rýchlo sa rozhodovať. Za tie roky som už asi 5-krát zmenil kariéru. Začal som ako sieťový inžiniér, neskôr tester, alebo softvérový vývojár. Vždy, keď robím takýto zásadný krok, idem do neistoty. Keď si začnem v hlave analyzovať riziká, mohlo by sa stať, že sa zľaknem a ani tú zmenu neskúsim. No ak som postavička v hre, tak si poviem, že idem do toho, nemám čo stratiť. Opäť ide len o určité odosobnenie. Riziko so sebou beriem vždy, ale takto ho dokážem ľahšie spracovať. A ľudí až prekvapuje, ako dobre dokážem znášať neúspechy a kritiku. A tiež to, ako rýchlo dokážem aplikovať spätnú väzbu.

Aktualizácia: Odosobnenie nefunguje

Po napísaní tohto textu som o ňom veľa premýšľal. Začal som si prechádzať rôzne situácie a čo som prežíval a došlo mi, že odosobnenie nefunguje. Vedome som si to síce myslel, ale v mojom podvedomí bolo všetko inak.

Pokiaľ som sa ocitol medzi ľuďmi, ktorí mi v podpornej atmosfére dávali spätnú väzbu na moje prejavy, prijal som ju veľmi dobre. Je to preto, lebo som si uvedomoval, že aj keď sú ku mne akokoľvek kritickí, myslia to dobre a chcú, aby som sa posunul ďalej. Keď som riešil pracovné konflikty, aj keď som si to vedome možno nepripúšťal, v podvedomí ma to trápilo. Prejavilo sa to asi tak, že som o tom hovoril s ľuďmi v okolí. A napokon, keď som oslovil moju priateľku, či chce byť aj niečo viac ako kamarátka, klepalo sa mi srdce a triasol som sa. Bolo to preto, lebo som si uvedomoval, že idem do niečoho, čo môže zničiť to kamarátstvo, ktoré sme vtedy mali, no zároveň, že sa môže začať aj niečo nové, krajšie.

Tieto situácie mi ukázali, že sa odosobniť neviem. Stále si však myslím, že ak vpustíte herné prvky do vášho života a nebudete ho brať tak smrteľne vážne, pomôže to vo vašom rozhodovaní.

Je to pre vás?

Na túto otázku si dokážete zodpovedať len vy sami. To, čo funguje mne, nemusí fungovať vám. Týmto príspevkom som vám len chcel dať vedieť, čo pomáha mne.

Fungujete podobne? Alebo vám pomáha niečo úplne iné? Budem rád za vaše komentáre.

Spread the word

Keep reading