Zlatovláska

Firiem fungujúcich na báze sieťového marketingu je veľa. Tu je príbeh jednej z nich.

15 days ago   •   16 min read

By Vladimír Záhradník
Zdroj: Adina Voicu, Pixabay

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. V tom kráľovstve žili bohatí králi a šľachtici a tiež chudobní poddaní. Kým sa šľachtici každý deň zabávali na kráľovskom dvore, poddaní ťažko pracovali a snívali o tom, aké by to bolo môcť si aspoň na jeden deň robiť, čo len chcú. Aj keby chceli, nebolo to také jednoduché. Aspoň tak si to mysleli. Narodili sa do kráľovstva, v ktorom celé generácie ich predkov platili desiatky (ehm dane) a boli radi, že majú kde bývať a čo jesť. Poddaní boli uväznení v tomto systéme, ale ich myseľ bola slobodná. Každú noc snívali o tom, aké by to bolo, keby mohli zmeniť svoj osud. Dokáže si však slobodná myseľ predstaviť niečo, čo nikdy predtým nezažila?

Už dlhšie ma fascinuje ľudská myseľ. To ona vymyslela všetky tie moderné zázraky, ktoré denno-denne využívame. A naša myseľ je zároveň tá, ktorá nás zväzuje. Tým sedliakom nedošlo, že keby veľmi chceli, majú vôľu konať podľa seba. Neviem, ako by to dopadlo, ale určite vám viem povedať, že to možné bolo. V súčasnosti je jednou z možností k slobode podnikanie. Ľudia ako ja každý deň snívajú, ale nielen to — my sa naše sny snažíme plniť. Niekedy to trvá roky, ale to nás, skutočných podnikateľov, nikdy neodradilo. Práve naopak: Ak je niečo ťažko dosiahnuteľné, o to viac nás to baví.

Podnikateľov je však v bežnej populácii ako šafranu. Podľa jednej štatistiky tvoria asi 10 percent obyvateľstva. Nerátam tam rôznych živnostníkov, ktorí sú „podnikatelia“ len preto, že zamestnavateľ ich nechcel zamestnať na trvalý pracovný pomer. Hovorím o ľuďoch, ktorí ani nikdy vlastne nechceli byť zamestnaní a ktorí vždy chceli zhmotňovať svoje sny.

Dnes vám porozprávam príbeh jednej firmy fungujúcej na báze sieťového marketingu. Aby som jej neuškodil, budem ju volať Zlatovláska.

O čom je sieťový marketing?

Princíp sieťového marketingu je jednoduchý. Firma má nejaký produkt (alebo službu), ktorý sa snaží predať. Keby šlo o klasickú firmu, tak má sieť kamenných predajní, kde si ľudia môžu tento produkt kúpiť. V modernejšej podobe je firma jedným z tisícok e-shopov, kde si zákazník vykliká, čo chce, a klikne na tlačidlo Objednať. V oboch prípadoch táto firma musí vynakladať veľa financií na logistiku, marketing, výrobu alebo nákup tovaru, a tak ďalej. A tak prirodzene niekoho napadlo, ako to robiť inak.

Pri sieťovom marketingu dokáže firma eliminovať časť nákladov, ponúknuť zákazníkom výhodnejšie ceny a zároveň si udržať ich vernosť. Ako? Nuž, povedzme, že z každého jedného nákupu dostanem zľavu v hodnote 5 percent tovaru. Samozrejme, som nadšený, a preto o tom poviem svojim priateľom. Tí sa po mojom oduševnenom príhovore prirodzene tiež chcú registrovať, aby mohli tieto zľavy využívať. Po registrácii sú „podo mnou“ a z každého nákupu mám nejaký malý podiel. S počtom ľudí podo mnou rastie aj môj potenciálny „pasívny“ príjem. Pasívny v úvodzovkách, lebo vybudovať ho nie je len tak a chce to veľa aktívneho úsilia.

Zdroj: Tim Hill, Pixabay

Sieťový marketing je vlastne o budovaní obrovských sociálnych stromov, kde každý list (človek) má nejakú zľavu z nákupu produktu alebo služby, a listy nad ním (jeho sponzori) majú z tohto listu tiež nejaký úžitok. Tento systém by mal byť spravodlivý v tom, že ten, ktorý si produkt kúpi, a vynaloží najviac úsilia, má z nákupu najväčšie výhody. A postupne ako ideme v strome vyššie, jeho sponzori a ich sponzori majú menší a menší podiel (a zisk) z tohto nákupu. Je tu však jedno veľké ALE: Tí sponzori sponzorov môžu mať z jedného človeka menší profit, ale keď sú na vrchole stromu, je pod nimi takých ľudí veľmi veľa. A tie drobné sa nazbierajú. Ak ja registrujem dvoch kamarátov a každý z nich registruje dvoch ďalších kamarátov, ja budem poberať provízie celkovo od šiestich ľudí. A keď každý z tých kamarátov registruje ďalších dvoch, stúpne počet už na 14. Ten rast je prudko exponenciálny.

Proti samotnému sieťovému marketingu nič nemám. Avšak z mojich skúseností sa veľmi líši to, ako ho jednotlivé firmy implementujú. Viem nájsť pozitívne príklady a viem nájsť aj negatívne.

S kamarátom Havranom sme sa nedávno o tejto téme zhovárali. Obaja sme za sebou mali nejaké skúsenosti so sieťovým marketingom. Ja som sa kedysi dávno popálil, zadlžil, a táto negatívna skúsenosť ma nasmerovala na život podnikateľa, ktorý chce budovať niečo vlastné. Pretože mi došlo, že i keď stále znášam veľké riziko, mám nad firmou ako majiteľ stále väčšiu kontrolu ako keď robím vo firme niekoho iného. Havranova skúsenosť bola pozitívnejšia. Spoznal manželský pár, ktorý síce budoval svoju sieť ľudí, ale pristupovali k tomu ako k budovaní vlastnej firmy a o svojich ľudí sa starali. Ako vidíte, vždy je všetko o ľuďoch. Moja mama by o tom vedela hovoriť toľko, že by som mohol vydať celú knihu.

A teraz, keď poznáte môj pohľad na vec, sa môžeme dostať k Zlatovláske.

Stretnutie s Jurajom

Prvýkrát som sa o Zlatovláske dozvedel asi pred rokom. Pridal som sa na Facebooku do jednej skupiny, kde sa stretávali nezaočkovaní — teda ľudia, s ktorými som mal spoločný pohľad na jednu tému. V tej skupine som bol relatívne aktívny. Pozýval som ľudí na online stretnutia, aby som ich lepšie spoznal. Pozýval som ich na spoločnú turistiku, komentoval som príspevky ostatných členov a tí zase tie moje. Niet divu, že keď bolo moje meno na očiach, že si ma niekto všimol.

Zdroj: Lothar Dieterich, Pixabay

Ten niekto bol istý pán zo Žiliny, volajme ho Juraj. Vraj sa zdá, že máme veľa spoločného a že by ma rád lepšie spoznal. Dohodli sme sa na online videohovore, kde sme sa asi pol hodiny rozprávali o živote, a neskôr sa ma spýtal, či mi môže odprezentovať, na čom pracuje. Kývol som mu na to. Pretože si uvedomujem, že nikdy neviem, aká príležitosť číha za rohom.

Juraj nazdieľal obrazovku, kde mal pripravenú prezentáciu od Zlatovlásky. Postupne ako sme prechádzali prezentáciu, sa ma pýtal otázky. Väčšina z nich sa týkala mojej finančnej gramotnosti — ako narábam s financiami, či ich viem optimalizovať, čo je pre mňa v živote dôležité a podobne. Už vtedy som mal pocit, že prezentáciu má Juraj veľmi poctivo naštudovanú a pýta sa otázky akoby podľa nejakého manuálu. Kládol ich tak, že vlastne ovplyvňoval to, ako na tie otázky zodpoviem. Nazvime to pravým menom, podľa mňa šlo o manipuláciu. Tie techniky ovládam aj ja, akurát ich nevyužívam.

Jeho prezentácia sa celý čas točila okolo peňazí a okolo toho ako získať „finančnú slobodu.“ Spýtal sa napríklad: „Ktorá z týchto vecí u teba najviac rezonuje?“ A boli tam možnosti ako osobnostný rast, spoznávanie nových ľudí, finančná sloboda. A stále dookola spomínal budovanie pasívneho príjmu, aby som si „mohol robiť, čo chcem.“ (A teraz si spomeňte na toho sedliaka, ktorý len sníval o tom, čo nezažil.) Poviem vám, čo som povedal aj vtedy jemu. Verím, že ten produkt, ktorý ponúkal, mohol byť pre mnohých ľudí zaujímavý. Ale nie pre mňa.

Je vtipné, že ja už teraz žijem svoj život snov. Áno, ešte stále musím pracovať pre korporát, ale za tie peniaze budujem svoju vlastnú firmu a plním si svoje sny. Čo mi teda môže Juraj ponúknuť, keď ja už mám, čo chcem?

Financie boli a budú. Verím, že keď budem robiť to, čo ma baví, a v čom som dobrý, nebudem mať o ne nikdy núdzu. „Ale toto však nie je pasívny príjem. Stále musíš pracovať.“ — Tak znela odpoveď od Juraja.

Áno, musím pracovať, aby som mal príjem. Ale čo by som robil inak, keby som ten pasívny príjem mal? I tak by som pracoval, pretože predsa zhmotňujem svoje sny. A najkrajšie je to, že neviem, ako to dopadne.

Jurajovi som poďakoval za stretnutie, zaželal som mu veľa úspechov v jeho podnikaní a rozlúčili sme sa. Odvtedy sme spolu nekomunikovali.

Michal z Toastmasters

Sú tomu asi tak štyri mesiace, keď sa mi ozval môj známy a bývalý člen klubu Toastmasters Košice. Naposledy sme sa videli pred viac ako dvomi rokmi. Michal vraj sleduje moje videá na YouTube a obdivuje, čo som dokázal. Také slová vždy potešia. Ponúkol som mu online videohovor, mal som chuť zistiť, ako žije a čo robí. Bol to príjemný rozhovor a trval aspoň hodinu, i keď čas som veľmi nevnímal. Po čase sa ma Michal spýtal, či mi môže odprezentovať jednu zaujímavú príležitosť. Kývol som mu a on nazdieľal obrazovku. To, čo som tam videl, mi bolo akési povedomé.

Zdroj: Robin Higgins, Pixabay

Zase ta prezentácia od Zlatovlásky. Odkedy som ju videl naposledy, uplynul už nejaký čas, takže mi to chvíľu trvalo. No potom som Mišovi povedal, že „tuším som to už videl.“ Napriek tomu som ho nechal pokračovať. Po chvíľke som si už bol úplne istý, že ide o tú istú firmu a ten istý finančný produkt. Aj Mišo sa ma pýtal tie otázky ako z manuálu. Moja intuícia mi vravela, že sa ich poctivo naučil a pýta sa ich ľudí pravidelne. A verte, že moja intuícia ma už veľakrát podržala, verím jej.

Na konci som dostal otázku: „Tak Vlado, čo si myslíš o tejto jedinečnej príležitosti?“ Povedal som mu niečo podobné ako Jurajovi. Verím, že sa nájdu ľudia, pre ktorých to môže byť zaujímavé, ale ja to nie som. Ja nechcem budovať firmu niekoho iného a predávať produkt, ktorý nie je môj. Hlavne však viem, že nedokážem predať produkt, o ktorom nie som vnútorne presvedčený, že je pre mňa. Každý trochu schopný markeťák vám povie, že to nefunguje.

Michalovi som poďakoval za stretnutie, zaželal som mu veľa úspechov v jeho podnikaní a rozlúčili sme sa. Odvtedy sme spolu nekomunikovali.

Ozval sa mi pred dvomi týždňami.

Poradíš mi?

Jedného dňa som si všimol, že mám neprijatý hovor na Messengeri. Bol to Michal. Napísal som: „Čo potrebuješ?“ O dva dni som dostal odpoveď, že by sa rád so mnou Michal poradil. Zvažuje, že ukončí svoje zamestnanie a bude sa venovať svojmu podnikaniu v Zlatovláske naplno. Ja viem veľmi dobre, aké to je vstúpiť do neistoty, na čo si dávať pozor, a rád Michalovi odovzdám svoje rady. I keď s jeho biznisom nie som vnútorne stotožnený, je jeho, nie môj. A určite podporím každého, kto nájde odvahu vystúpiť zo zabehnutých koľají svojho zamestnania.

Michalovi som povedal, že mu rád poradím a pomôžem. Ešte v ten deň sa mi ozval, či by sme nemohli ísť na pivo.

— „Michal, ale ja nie som z Košíc, bývam v Prešove.„
— „To nevadí, mám auto, rád prídem za tebou.“
— „Počuj, to asi nebude potrebné, veď stačí, že si dáme spolu videohovor.“

Snažil som sa mu to zjednodušiť. Ak mu ide o moje rady, cez Internet je to predsa najefektívnejšie. Za pol hodiny sa spýta, čo potrebuje, a môžeme pokračovať v našich životoch.

„Dobre teda“, odvetil Michal, „môžeš o piatej?“ „Áno, sme dohodnutí.“

Päť hodín večer, rádiové ticho

Môj čas je vzácny a veľmi dobre si to uvedomujem. Preto ma zarazilo, že o piatej večer sa Michal neozval. Trochu ma to rozhodilo, ale nevadí, ideme ďalej. Neskôr sa mi Michal ozval: „Prepáč Vlado, niečo mi do toho prišlo, nevedel som sa ti dovolať.“ OK, ospravedlnenie prijímam.

Vtedy však prišlo niečo, čo som nečakal. Michal sa spýtal, či sa môžeme večer stretnúť v Prešove v nejakom podniku. Bolo asi sedem hodín večer. V ten deň som už nemal chuť nikam chodiť. Naopak, mal som v pláne študovať si jeden kurz. Normálne by som ho odbil, ale vzbudil moju zvedavosť. Čo také môže chcieť, že je ochotný prísť do Prešova? Prečo to tak náhli a prečo ma chce stoj-čo-stoj vidieť osobne?

— „Dobre, Michal, ak sa chceš stretnúť, môžeš prísť, ale ja dnes už nikam nejdem. Príď ku mne na byt.“
— „Super, Vlado, tak sa vidíme. Mohla by prísť aj moja mentorka, Biela pani?“

Biela pani? Síce ma prekvapilo, že z osobnej návštevy môjho známeho z Toastmasters je zrazu návšteva dvoch ľudí, ale zase nie tak často mám možnosť mať na byte nejakú ženu. Povedal som si, že OK, kývnem na to. Aspoň si po dvoch rokoch precvičím konverzáciu s ľuďmi naživo.

Večerná návšteva

Všetko sa to zbehlo dosť rýchlo. Sedel som za počítačom, učil som sa, a zrazu som vedel, že za nejakých 40 minút mám u seba návštevu. V ten deň som mal byt trochu rozbitý — v spálni som si robil tatranský profil, mal som zloženú garnižu.

Príprava na montáž tatranského profilu

Našťastie už aspoň moja posteľ nezaberala polovicu obývačky. Tak som rýchlo upratal, čo to šlo, navaril som čaj a prezliekol som sa do trochu reprezentatívnejších šiat. Vedel som, že to nebude dokonalé, ale tak Michal môže byť rád, že som ho vôbec o ôsmej večer bol ochotný prijať.

Asi za trištvrte hodiny mi zvoní telefón. Michal s Bielou pani už dorazili. Tak som ich šiel čakať pri dverách. Pozrám však, že výťah akosi nechodí: Čo sa stalo? Sú tu vôbec? Áno, boli v paneláku, ale nevedeli, na ktorom poschodí bývam, tak šli pešo. Hmm, zvláštne, veď som to isto spomínal.

Po chvíľke sme sa už zvítali a stretnutie nabralo rýchly spád. Michala udivilo, aký veľký je môj byt. Nuž, oproti tým košickým určite je. Po krátkej prehliadke bytu sme si sadli do obývačky a začali sme sa zhovárať. Čakal som, že sa Michal bude pýtať na jeho podnikanie a na to, čo ho čaká po opustení zamestnania. Čakal? Vlastne ani nie. Už vtedy, keď sa ponúkol, že chce prísť osobne ku mne, som čakal, že toto nebude návšteva so žiadosťou o radu.

A i tak bolo. Po chvíľke Biela pani vytiahla tablet, podala ho Michalovi a ten otvoril prezentáciu. Áno, uhádli ste, tú istú, ktorú som už dvakrát predtým videl a ktorú mi už Michal prezentoval.

„To vážne?“, hovorím si. Zase tá skurvená prezentácia? Čo sa jej nezbavím? Tá ma snáď prenasleduje, či čo… Ach, prepáčte mi moju francúzštinu. Ukĺzlo mi to.

Nič to však… Nech sa bude diať čokoľvek, dnešný večer si užijem. Mám tu hostí, živých ľudí z mäsa a kostí. Aspoň pokonverzujeme.

Každý týždeň, zas a znova, je tu príbeh z Káčerova

Prechádzame slajdy, jeden po druhom. Michal sa pýta otázky, ktoré sa ma už pýtal. Nerozhodilo ma to však. Zastihli ma v dobe, keď som riešil zníženie môjho vnútorného filtra. V skratke ide o to, že v dospelosti si umelo dávame hranice a kontrolujeme, čo vlastne povieme a ako to povieme. V dôsledku toho sa z rozhovoru vytráca autenticita a charizma. Nebudem zachádzať do podrobností, ale vedzte, že v ten večer som hovoril to, čo mám na jazyku. Ešte viac ako zvyčajne.

„Vlado, a čo si myslíš o tomto? … A čo by si povedal keby? … A myslíš si, že si finančne slobodný?“

Tie isté otázky stále dookola. A ja som každú zodpovedal s trochou vtipu a veľkou dávkou úprimnosti. A asi som nebol vtipný len v svojej hlave, lebo Biela pani a Michal sa smiali tiež.

Asi by ste čakali, že v tento večer odíde Michal naprázdno a nikam sa registrovať nebudem. Nuž, i ja som si to myslel. Ale realita bola iná.

Rozbieham videoštúdio a k tomu patrí rozhadzovanie sietí. V tejto chvíli hľadáme prvých klientov a ešte si nemôžeme vyberať. Takže sa chytám každej šance. V tej prezentácii ma zaujala jedna vec. Vraj každý v Zlatovláske má kontakt na najvyššie vedenie a môže im dávať podnety. Ak uznajú, že nápad dáva zmysel, ozvú sa mi. No a samozrejme som bol tiež zvedavý, ako majú riešený vzdelávací systém a čo by som tam zlepšil.

Moje dôvody vstúpiť do Zlatovlásky boli úplne, ale úplne iné, ako dôvody 99 percent ľudí. Ale ako vraví Russel Brunson: „Keď chceš spoznať, ako funguje tvoja konkurencia, zober kreditku a zaplať.“ Ja som spravil niečo podobné. Tie peniaze, ktoré som zaplatil, boli vstupenka k potenciálnemu biznisu. Áno, asi z toho nič nebude, ale budem o skúsenosť bohatší. A o 66 eur chudobnejší.

Po registrácii sa ma Biela pani opýtala, kedy chcem ísť na školenie. Že vraj si môžem vybrať, či v sobotu alebo v nedeľu. Cítil som tak trochu nátlak, že niekam musím ísť. Ale dobre, keď už som sa na to dal…

— „Najbližší víkend na žiadne školenie nejdem, musím pracovať na svojom startupe.“ (poznámka: inteligentné kurníky)
— „Tak kedy teda?“
— „Dajme to na budúcu sobotu.“

Sobotňajší webinár

Týždeň a pol ubehol ako voda a deň webinára bol tu. Úprimne, veľmi sa mi tam nechcelo, ale keď už som si za tú parádu zaplatil, bol som rozhodnutý vypiť si pohár horkosti až do dna. Doobedu som sa odreagoval prácou na svojom aute a bol som v dobrej nálade.

Výmena cúvacej kamery

Štvrť hodiny pred šiestou večer som si zapol webinár na mojom domácom kine. Stavím sa, že v Zlatovláske by nikoho ani nenapadlo, že ich webinár bude niekto pozerať na plátne 2,5 x 2 metre.

„Dobrý deň, vítam vás na dnešnom webinári. Bude trvať približne dve a pol hodiny…“

Čože? Dve a pol hodiny? Nuž, toľko k programu na sobotu večer.

Moje závery sú rozpačité, ale prevažujú negatíva. Vysoko hodnotím kvalitu spracovania. Prednašajúci si zaplatili za profesionálny tím, ktorý ich nahral. Prezentovali na LED stenu, mali tam tri kamery, bolo to dobre nasvietené. Bolo vidieť, že peniaze pre nich nepredstavujú problém a doslova ich pália. Keď si to porovnám s kurzami niektorých slovenských koučov, tak to bolo o niekoľko úrovní vyššie. Žiaľ, iba forma, nie obsah.

Po obsahovej stránke som doslova trpel. Ja nie som v oblasti financií žiadny nováčik. Moji rodičia sú účtovníci, podnikajú, podobne aj moja širšia rodina. Tie veci som nasal ako materské mlieko. Dozvedel som sa za dve a pol hodiny niečo nové? Áno, zopár drobností sa našlo. Ale celkovo to bol pre mňa zabitý čas. Čo ma privádza na otázku.

Prečo je webinár povinný pre všetkých?

Keby som dostal prístupy do systému a mohol si pozrieť, ako to majú riešené, som spokojný. Veď napokon to bol jediný dôvod, prečo som sa registroval. Ale nie, povinne som si musel pozrieť akýsi webinár, ktorý mi nič nedal. A záznam z tohto webinára bol dostupný len dve hodiny po odvysielaní. Čože? Tak Zlatovláska sa pyšní tým, že chce ľudí vzdelávať v oblasti financií, a pritom mi nedajú záznam z webináru natrvalo? Namiesto toho tam uplatňujú akési pokútne praktiky: „Musíš si to pozrieť tu a teraz, záznam ti nedáme.“

Nejaký čas sa už venujem videu a vidím veci, čo iní nevidia. Podľa môjho súkromného názoru šli obe prednášky na tomto webinári zo záznamu. Akurát ich pustili „naživo“ v presne daný čas, aby vzbudili pocit, že sa to deje teraz. Nehovoriac o tom, že prvá prednáška mi tesne pred koncom úplne vypadla. Dosť problém. Dať k dispozícii ľuďom záznam by teda Zlatovláska mohla, žiadna technická prekážka tomu nebráni.

Obaja lektori sa v podstate venovali tomu, čo som už trikrát počul v prezentácii predtým. Šli trochu viac do hĺbky, ale z môjho pohľadu stále len kráčali po povrchu. Ako však poňať webinár, ktorý je určený takému širokému publiku? I babke, ktorá chce zaopatriť svoje vnúčence, i študentovi, ktorý chce ohúriť svoju priateľku, i podnikateľovi, ktorý hľadá ďalšiu príležitosť?

Ak sa chceš odvďačiť všetkým, neodvďačíš sa nikomu.

Lektori sa snažili použiť veľa príbehov a prirovnaní. Ale opäť mi moja intuícia vravela, že to nie je úprimné. Mal som pocit, že všetky tie príbehy si starostlivo pripravili s nejakými expertmi na marketing. A ich cieľom bolo posilniť to, čo sa mi snažili predať. Nechýbali ani sugestívne otázky: „Veríš, že keď na teba príde rad, štát sa o teba postará a dá ti dôchodok?“

Môj dojem bol, že lektori majú poctivo naštudované, ako manipulovať s ľuďmi. V istých prípadoch to môže byť prípustné, každý z nás do istej miery manipuluje, aby dostal človeka na svoju stranu. Ale všetko má svoje hranice. Možno iní toto nevnímali, to neviem. Ja však áno a bol som voči tomu imúnny. A to, že som tieto veci videl, vo mne vnútorne vzbudilo odpor. Asi trochu iný pocit, aký by lektori chceli vo mne vyvolať.

Po dvoch a pol hodinách webinár skončil. Prístupové údaje do systému stále nikde. OK.

Nezabudnuteľný rozhovor

Po skončení webináru sa mi ozval Michal. Chcel si so mnou zavolať a spýtať sa ma na to, ako sa mi webinár páčil. A bol tiež pripravený zodpovedať moje otázky. Okolo pol deviatej sme si teda zavolali, prítomná bola aj Biela pani.

„Tak Vlado, čo sa ti na dnešnom webinári páčilo najviac?“ Tá otázka opäť vyznela tak, akoby bola vybratá z nejakej knihy manipulácie. Tú vetu isto nepovedal Michal prvýkrát… „Čo sa mi páčilo? Nič. Za dve a pol hodiny som sa nedozvedel skoro nič nové. Bola to pre mňa strata času.“

Po mojej vete nastalo ticho. Michal moju odpoveď nečakal. Iniciatívu prebrala Biela pani: „Áno, boli tam veci, ktoré ti už mohli byť známe, ale…“ Čokoľvek, čo by v tej chvíli povedali, by môj názor na webinár nezmenilo. Zlatovláska všetkým hovorí, ako chce vzdelávať ľudí, ako im chce zabezpečiť pasívny príjem, aby sa mohli venovať tomu, o čom snívajú.

Ale dám vám dobrú radu: Sledujte činy, nie slová. Keby Zlatovláske šlo predovšetkým o vzdelávanie, videá by dávali zadarmo pre všetkých na YouTube. Tak, aby si ich mohol ktokoľvek pozrieť. A pre tých, ktorí by mali záujem, by robili individuálne alebo skupinové školenia. Hlavne by však mal človek plnú kontrolu nad obsahom, ktorý prijíma.

V jednej časti prezentácie bolo povedané, že „zamestnanec zamieňa svoj čas za mzdu.“ To je mimochodom definícia práce, ktorú dlhodobo používam aj ja. Avšak zjavne Zlatovláske a ľuďom okolo nedochádza, že aj to, že si vypočujem ich prezentáciu a že musím povinne absolvovať ich webinár, je práca. Povedzme, že dokopy som počúvaním týchto ľudí strávil 5 hodín a že moja hodinová sadzba je 30 eur na hodinu. Som teda v strate 150 eur. Obetoval som čas, ktorý som mohol venovať práci na svojom startupe, počas ktorého som sa mohol vzdelávať a podobne.

Keď vám niekto bude tvrdiť, že vám robí láskavosť, že si môžete vypočuť prednášku, ktorá vám zmení život, spozornite. V prvom rade vy robíte láskavosť im, že ste ochotní obetovať svoj čas a vypočuť si ich. Áno, takto to je.

Rozhovor bol stručný a vo vzduchu bolo cítiť „nech už to máme za sebou.“ Stále som však nemal registráciu do systému. Biela pani mi povedala, že v pondelok o 18-tej sa bude konať akýsi hromadný „START UP“, kde mi aktivujú môj licenčný kľúč. Prosím? Po všetkých tých peripetiách mi stále nechcete dať registračné údaje? „Ja na žiadny START UP o 18-tej v pondelok neprídem. V tom čase pracujem.“

Biela pani takúto odpoveď zjavne nečakala. Zvyčajne sú asi ich ovečky také nabudené, že bez zaváhania kývnu na všetko. Ja som bol iný. Opakujem: môj čas je vzácny. A Biela pani si ani neuvedomovala, že ním mrhá. Brala ako samozrejmosť, že ma na ďalšiu hodinu niekam pošle. Nie, toto nie je samozrejmosť.

Dohodli sme sa teda na individuálnom telefonáte vtedy, keď mám čas ja. A nech už to celé dopadne akokoľvek, na žiadne ďalšie stretnutie už nekývnem. Jedine, že by iniciatíva vyšla odo mňa.

Záver

Tých ponaučení v dnešnom príbehu by sa dalo nájsť viac. Vyberiem však dve hlavné. Vážte si svoj čas, pretože je to to najvzácnejšie, čo máte. A napokon choďte za svojimi snami a za tým, čo cítite, že je správne. Vaši duchovní sprievodcovia vám v tom istotne pomôžu.

Spread the word

Keep reading