Navigate back to the homepage

Oneskorený prvý apríl

Pohár trpezlivosti s mojou bankou dnes pretiekol
Vladimír Záhradník
June 17th, 2020 · 13 min read

Po rokoch som sa rozhodol odísť preč zo Slovenskej sporiteľne. Dlhodobo mám pocit, že som pre nich handra, vôbec si ma nevážia ako klienta a v ústrety mi vychádzajú, až keď pohrozím vypovedaním zmluvy alebo zrušením účtu. Tentokrát ma však už nijako nepresvedčia. Odchádzam. Tu je môj príbeh.

Ako mnoho vysokoškolákov, aj ja som si založil účet u nich ako študent prvého ročníka na univerzite. Musím povedať, že študentov majú veľmi dobre podchytených. Pamätám si, ako nejaká pani robila promo priamo na Technickej univerzite v Košiciach.

Keď som nastúpil do svojho prvého zamestnania, prirodzene mi chodila výplata na ich účet. Dá sa povedať, že s touto bankou mám veľmi dlhú históriu. Ako študent som mal vedenie účtu zadarmo, avšak tuším od mojich dvadsiatich siedmich rokov časy blahobytu skončili — zamenili mi študentský účet za osobný a začal som platiť pravidelné poplatky. Aby som si ich znížil, platil som kartou, robil obraty (po slovensky, prelieval som peniaze medzi účtami) a postupne som sa dostával hlbšie do nekončiacej špirály neprehľadných poplatkov a služieb.

Niekedy vo februári roku 2015, keď som ešte pracoval v Bratislave, som sa raz dal do reči s mojou mamou a diskutovali sme o priaznivých cenách bytov. Netrvalo dlho a rozhodol som sa, že je čas kúpiť si byt, aj keď v ňom ešte bývať nebudem. Položil som si otázku: kde chcem žiť? Bratislava z toho nevyšla víťazne. Byt v Prešove som si vybral preto, že tu mám rodinu a viem, že aj keby ma moje podnikanie zatiahlo do cudziny, už mám miesto, kde môžem zložiť veci a kde vždy bude mať kto bývať.

K financiám vždy pristupujem s chladnou hlavou. Spravil som si prehľad hypoték, vrátane podmienok, ktoré treba splniť. Našetrené som nemal nič a ak banky núkali stopercentnú hypotéku, bolo to nevýhodné. Ohľadom hypotéky som sa nakoniec obrátil práve na Slovenskú sporiteľňu. Celá záležitosť nabrala rýchly spád a o pár týždňov som už vlastnil byt. Bol financovaný 80-percentnou hypotékou. Tých zvyšných desať percent som si musel požičať vo forme spotrebného úveru v tej istej banke. Hypotéka s fixáciou na tri roky mala v tom čase úrokovú sadzbu 3,2 % ročne, avšak banka mi ponúkla možnosť zníženia úrokov, ak si od nich naberiem ďalšie produkty, ktoré ani nepotrebujem.

Zmluva s diablom

Mám rád transparentnosť a chcem vedieť, za čo platím. Zrazu som však platil nejakých 250 eur mesačne a ani som nevedel poriadne za čo. Hypotéka tvorila asi 210 eur a zvyšných 40 sa rozchytalo na rôzne investičné produkty, poplatky za služby, za vedenie účtu a ja som to bral ako nutné zlo. Bol som rád, že mám konečne byt.

Už v tom čase som považoval túto banku za dinosaura, ktorý sa drží na špičke iba kvôli zotrvačnosti. Ich služby nestáli za nič. V tom čase som mal účty aj v ďalších troch bankách a všetko som si vybavoval online, poplatky za vedenie účtu boli pritom nulové. Tejto banke som platil po zľave možno štyri eurá mesačne a všetko som musel riešiť osobne na pobočke. Asi preto, aby ma vyškolení pracovníci mohli osobne presviečať, aby som si svoje rozhodnutie ešte premyslel.

Blamáž zvaná George

Síce neskoro ale predsa spustila Slovenská sporiteľňa moderný internet banking, aký mala konkurencia už pár rokov.

George
Internet banking George

Keďže som nadšenec do technológií, hneď ako mi prišla možnosť si ho vyskúšať, spravil som tak. Vôbec som netušil, že vrátiť sa späť už nebude možné. V Georgovi chýbali základné veci, ktoré v starom systéme ešte boli. Vyzeral síce pekne, ale funkčný nebol. Banka naliala peniaze do reklamy, ale na trh uviedla predčasný produkt, ktorý mal byť ešte rok vo vývoji. Asi toľko totiž trvalo, kým George začal byť použiteľný.

Sfušovaný George bol prvý klinec do rakvy

Konkurencia nespí

Ako však roky plynuli, aj ja som si všímal ako sa začínajú banky biť o klienta a navzájom ho k sebe lákajú s ponukou nižších úrokov. Platil som však spokojne ďalej. Kvôli ušetreným pár desiatkám eur ročne sa mi predsa nechce prechádzať tou tortúrou so znaleckými posudkami, kolečkami po úradoch a správnymi poplatkami. Keď však koncom roku 2019 klesli úroky už pod jedno percento, začal som mať chrobáka v hlave. Zároveň som sa rozhodol spraviť si konečne prehľad, za čo vôbec platím. Šiel som do banky a začal som rušiť produkty a služby, ktoré nepotrebujem. Veď ma predsa upozornia, keď budem chcieť zrušiť produkt, na ktorý mám naviazané ďalšie. Och, ako veľmi som sa mýlil.

Banka ma naštvala a nemala to robiť

Pracovníčky pri prepážke mi ochotne vyhoveli so všetkými mojimi požiadavkami. Zrušili mi všetko, čo som chcel a systém im nevyhodil žiadnu chybu. Už som nemal kreditku a zrušil som aj investičné sporenie. Domov odchádzam spokojný, ako dobre som pochodil. O pár dní mi však domov príde polovýhražný doporučený list z banky. „Vážený klient, zmluva k vášmu hypotekárnemu úveru vyžaduje, aby ste mali aktívny aj šetriaci účet. Pokiaľ si ho opätovne nezriadíte do tridsiatich dní, zrušíme vám zľavu z úrokov a po novom budete platiť za hypotéku s úrokom 2,7 percenta. S pozdravom vaša banka.“

Doteraz som všetky tie ich chyby toleroval, aj keď so zaťatými zubami. Ale v čase, keď ostatné banky rozdávali hypotéky s úrokom pod jedným percentom sa mi tá moja rozhodne vyhrážať sadzbou 2,7 percenta. Mne, lojálnemu platiacemu zákazníkovi. Tak dosť! Doma som sadol za počítač a pár hodín som si študoval ponuku konkurenčných bánk a čo všetko musím splniť, aby som mohol refinancovať hypotéku. Zaujala ma ponuka Prima banky. Ponúkali refinancovanie s úrokom 0,6 percenta ročne pri viazanosti na tri roky alebo 0,8 percenta pri viazanosti na päť rokov. Ponuka však platila iba do konca februára. Objavil som ju koncom decembra, avšak dva januárové týždne som strávil pracovne v Českej republike. Po návrate na Slovensko som musel začať kmitať, už nebol čas nazvyš.

Moja mama mi spočiatku ani nechcela veriť, že banka skutočne ponúka také výhodné podmienky. „Vladko, určite si len niečo prehliadol alebo zle pochopil. Pôjdem tam s tebou.“ I tak bolo, zobral som svoju mamu do najbližšej pobočky. V hre sú tisíce eur, dva páry očí sú lepšie ako jeden. Po krátkom rozhovore s pracovníčkou banky, keď už aj mama videla, že je všetko tak, ako som si naštudoval, sme už boli takmer rozhodnutí, že je čas zmeniť banku.

Oslovil som svoju pôvodnú banku, či sú ochotní ponuku dorovnať, ale dočkal som sa len odpovede dinosaura, že na posúdenie vašej žiadosti potrebujeme niekoľko týždňov. Ja nemám niekoľko týždňov, ponuka končí vo februári. Bolo teda rozhodnuté, idem preč.

Finančný Valentín

Bol 14.2.2020 a ja som namiesto kvetov alebo bonboniér riešil financie. Ukázalo sa, že rok podnikateľa sa na mne pozitívne podpísal. Všetko som vybavoval sám — rýchlo a efektívne. V novej banke boli zo mňa ohromení. Dali mi zoznam vecí, ktoré odo mňa potrebujú a ja som im o pár hodín doniesol papiere späť. „Pán Záhradník, vy máte dovolenku? Nie, som podnikateľ. Teraz potrebujem riešiť toto, tak sa tomu venujem. Nemá zmysel rozbiehať niečo ďalšie.“

Valentín
Zdroj: Bianca Mentil, Pixabay

Aj napriek komplikáciám prebehol celý proces veľmi rýchlo a už o týždeň som šiel podpisovať schválenú žiadosť. Hotovo. Po novom budem platiť menšie splátky, banka mi dá ešte navyše dvetisíc eur na osobnú potrebu a aj napriek tomu sa mi doba splácania skráti o celý rok. A vyslovene som žiadal viazanosť na päť rokov. Nevedel som o koronakríze, ale finančnú krízu som čakal. Teraz som aspoň s hypotékou zabezpečený. Stálo to za to, nehovoriac o tom, že už žiadne skryté poplatky neplatím. Už len to, čo je v zmluve. Čisto a jasne, transparentne.

V Slovenskej sporiteľni pochopiteľne neboli nadšení, ale videli, že je to už hotová vec. Neostalo im už nič iné, len so mnou spolupracovať. V banke som začal postupne rušiť všetky produkty, ktoré mi tam ešte zostali. A zrušil som aj všetky inkasá. Keď som však požiadal o zrušenie účtu, na druhý deň sa mi ozvala pani z Bratislavy a ponukla mi podpultovú akciu — vedenie účtu na pol roka zadarmo a ak budem využívať debetnú kartu, tri percentá z nákupu mi budú vracať späť. Osobne mi to za to nestojí, ale ponúkol som svoj účet mame, nech si prilepší. Debetnú kartu som mal už dávno deaktivovanú, požiadal som preto o novú.

Karta prišla, PIN kód nikde

Trvalo to, prešli azda tri týždne od podania žiadosti o vydanie kartu. Keď však konečne došla, PIN kód k nej už nie. Skontroloval som si list niekoľkokrát, avšak márne. Opäť ma čakala návšteva najbližšej pobočky. Keď som pani vysvetlil, aký mám problém, pár minút na mňa nechápavo zazerala, niekoľkokrát niekam volala, párkrát odbehla a uzavrela to s tým, že mám poslať nejakú špeciálnu SMSku a že vraj inštrukcie prišli v liste s kartou. Pýtam sa: „Keď už som tu, a viete, že som to skutočne ja, nemôžete mi teraz hneď nastaviť nový PIN kód?“ Odpovedá: „Áno, môžem, za poplatok dve eurá.“ Tá karta mala peniaze vracať mne, a zrazu ja mám platiť im? Slušne som sa poďakoval, rozlúčili sme sa a odišiel som. Doma som si však list pozrel a nič také ako nejaké inštrukcie na poslanie SMS som nenašiel.

Rozhodol som sa: už ma nebaví strácať čas. Nech si nechajú ten účet zadarmo a kartu, ktorú nemôžem použiť. Pôjdem zrušiť účet, už definitívne.

Moja poisťovňa pozdravuje

Žiaľ, ešte predtým, ako som stihol účet zrušiť, prišiel mi domov ďalší pozdrav, tentokrát z poisťovne Kooperativa. Ukázalo sa, že mám u nich nejaké „pohrebné poistenie“ a už dva mesiace som nezaplatil.

„Ak dlžné poistné nebude včas pripísané na náš účet, môže Vaša Poistná zmluva zaniknúť. Zároveň Vás chceme upozorniť, že v zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za celú dobu do zániku poistenia.“

Pamätáte, ako som rušil inkasá? Jedno bolo aj im. Nepamätal som si, že by som s Kooperativou niečo uzatváral. A to preto, že Slovenská sporiteľňa s nimi spolupracuje. Keď som pred tými rokmi bral zbytočné produkty, aby som mal o niečo výhodnejšiu hypotéku, zobral som si aj toto poistenie. Kto si to však má pamätať? Čakal by som, že môj inteligentný internet banking zvaný George, ale márne.

Neostávalo mi nič iné iba doplatiť, čo som bol dlžný, a ešte v ten deň som šiel do banky vypovedať zmluvu s poisťovňou. Je to Kocúrkovo — namiesto jednania s niekým napriamo idem cez prostredníka.

Prvý apríl, deň bláznov

Zmluvu s poisťovňou som šiel vypovedať prvého apríla, na deň bláznov. Tie magické dátumy ma akosi sprevádzajú.

Prvý apríl
Zdroj: annca, Pixabay

Prídem dnu, vyčkám na najbližšiu voľnú pracovníčku a popisujem problém. Po chvíli dostanem na podpis výpoveď zmluvy. „Áno, pán Záhradník, tu máte kópiu dokladov. Originály hneď zajtra pošleme do Bratislavy.“ Šlo to hladko, pomyslel som si. Už len zbaviť sa tohto balvanu a som slobodný. Pani však uviedla vo výpovedi číslo môjho účtu v Slovenskej sporiteľni. Účet som teda ešte rušiť nemohol, pretože by mi poisťovňa nemala kam poslať peniaze, ak nejaké vôbec uvidím.

Utekal deň za dňom, týždeň za týždňom a ja som poctivo platil. Po dva a pol mesiaci, keď mi z poisťovne stále nič neprišlo, som sa šiel informovať do banky, v akom stave je moja žiadosť.

Nie je nič horšie ako keď neviete, či máte ešte platiť a dokedy

Je streda doobedu, 17.6.2020. Výpovedná zmluva skontrolovaná a nachystaná, vstupujem do banky. „Dobrý deň, pred dvoma mesiacmi som cez vás vypovedal poistnú zmluvu. Doteraz mi neprišiel žiadny dokument. Chcel by som sa spýtať, v akom stave je moja žiadosť.“ Pani si šla zavolať do poisťovne, ja trpezlivo čakám. „Aha, chápem… Tvrdí mi, že splátky pravidelne uhrádzal… Aktívna? Áno, rozumiem… Zaplatené do augusta… Ďakujem, dopočutia.“

— Pán Záhradník, tá zmluva je aktívna.

— Ako prosím? Veď som ju bol vypovedať už vo februári. Tu to máte na papieri.

— Áno, vidím, ale v poisťovni dokument nedostali. Ste si istý, že ste podpisovali dva dokumenty?

— Áno, jeden si nechala páni pracovníčka a povedala, že hneď zajtra ho pošle. Druhý som mal ja.

Pani sa odbehne radiť s kolegami, ja čakám. Neskôr privolá aj pani, s ktorou som vtedy riešil vypovedanie zmluvy. Ospravedlnila sa mi: „Pán Záhradník, je mi to ľúto, ale ten dokument som nedopatrením stratila.“ V duchu si vravím: „Čo prosím? Po dvoch mesiacoch sa dozviem, že zmluva ešte ani nebola vypovedaná? To už skutočne nemôžem veriť ani tomu, že keď v banke podpíšem papiere, že na to dozrú? Neskutočné.“

Hovorím im: „To, že ste moju žiadosť stratili, nie je moja chyba. Prečo by som teda mal naďalej platiť za poistku, ktorá už mala byť vypovedaná? Dokedy ešte mám platiť?“ Pani odpovedá: „Platiť už nemusíte nič, pani na centrále ma uistila, že máte poplatky uhradené do konca augusta.“

Pracovníčka, ktorá spravila chybu, sa mi ešte raz ospravedlní a odchádza. Škodu však mám ja. Za každý deň navyše, keď je zmluva aktívna, platím poplatky. Rozhodol som sa však nechať to tak. Ide o škodu asi 24 eur a kvôli nim už nemienim behať po pobočkách. Rýchlejšie si ich zarobím inde.

Pani vypisuje novú výpovednú zmluvu s dnešným dátumom a ja sa uisťujem, že číslo účtu, kde mi vyplatia prípadný zostatok, už bude v mojej druhej banke. Podpisujem a dúfam, že táto kapitola sa onedlho uzavrie. Ale dohliadnem na to — ústne slovo z ich strany mi už nestačí.

Hovorím: „Dobre, túto časť sme doriešili. Teraz by som rád zrušil svoj účet, kompletne so všetkým. Nevyužívam ho.“ Pani mi vraví: „Pane, ale to nie je len tak. Žiadosť ide na také oddelenie a oni vám ponúknu výhodný produkt, vedenie zadarmo.“

— Už sa mi ozvali. Za účet neplatím, ale nevyužívam ho. Rád by som ho zrušil.

— Pozerám, že tá akcia platí do 31. augusta. Dovtedy sa to nedá zrušiť len tak.

— Chcete mi povedať, že svoj účet nemôžem zrušiť skôr ako uplynie tento termín?

— Samozrejme, môžete. Ale viete, budem musieť opäť volať na centrálu.

Príde mi, ako keby sa pani sťažovala na vykonávanie jej vlastnej práce. Nakoniec tam však zavolá. „Áno, pán chce zrušiť účet. Má teraz akciu, ale už je rozhodnutý…“

— Tak, pán Záhradník, účet zrušiť môžeme, ale všimla som si, že máte stále aktívny investičný účet.

— Čo prosím? Veď ten bol vyplatený už dávno.

— Áno, ale v systéme je stále aktívny. Musíme ho najprv deaktivovať a až potom môžeme zrušiť váš osobný účet. Potrvá to také dva-tri dni.

Už rezignujem.

— V poriadku, takže mám si to sledovať v Georgovi a keď ho neuvidím v zozname produktov, mám sa zastaviť opäť. Správne?

— Neviem, či to v Georgovi ukáže. Dôležité je, čo máme v systéme. Príďte niekedy v priebehu budúceho týždňa. A pri okienku rovno povedzte, že chcete pokračovať v rušení účtu.

Poďakujem sa, lúčim sa a odchádzam. Napriek tomu, že z banky som dlho zhnusený, svoju zlosť si nechávam pre seba. Pracovníčka nemôže za to, že v banke ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Budúci týždeň na pobočku zavítam opäť a pevne dúfam, že naposledy.

Ponaučenia na záver

Tých ponaučení by sa dalo nájsť viac. Spomeniem aspoň niektoré:

  • O zákazníka sa treba starať. Neberte ho ako samozrejmosť. Aj dlhoročný zákazník vám časom môže odísť inam.
  • Konkurencia nikdy nespí. Ak ste vybudovali biznis v čase, keď ste konkurenciu nemali, váš pocit bohorovnosti sa vám môže škaredo vypomstiť.
  • Stavajte váš biznis na digitálnych službách. Fyzické pobočky, kde sa snažíte ľudí presviedčať o ich omylnosti, si nechajte pre tých zopár ľudí, čo k vám prídu. Ja viem, čo robím, aj bez vás.
  • Časom zrejme zistíte, že platíte priveľa pracovníkov na pobočkách. Transformáciou do online prostredia môžete výrazne počet zamestnancov zoškrtať. Konkurenčná Fio banka si vystačí možno s jednou stotinou zamestnancov Slovenskej sporiteľne a napriek tomu ich služby využívam oveľa radšej.
  • Dávajte si pozor na prezamestnanosť. Majte len toľko ľudí, koľko potrebujete na pokrytie potrieb zákazníka plus nejakú rezervu. A časom sa snažte zefektívňovať ešte viac. Automatizácia je v tomto váš priateľ.

Slovenská sporiteľňa vynakladá veľa peňazí na reklamu. Presviedčajú nás, aká sú oni najobľúbenejšia banka na Slovensku a nemajú problém zaplatiť si na to jednu z najkreatívnejších reklamných agentúr na Slovensku, Zaraguzu. O čo výraznejší je potom ten rozpor medzi kreatívnou reklamou a pribrzdenou realitou. Na jednu vec však táto banka zjavne zabudla, pričom ide o hlavné pravidlo úspešného biznisu.

O firme sa šíria zvesti z úst do úst

Áno, správne. Ak sa mi niečo páči, sám to budem odporúčať druhým a ak sa mi niečo nepáči, napíšem článok ako je tento. Pred časom som pochválil novú mobilnú aplikáciu Fio banky. Po dlhej dobe mali aplikáciu, ktorá sa dá používať a spravili ju dobre. Verejne som im za to dal pochvalu. Slovenská sporiteľňa však spí na vavrínoch, neinovuje a žije len z akejsi zašlej slávy a z toho, že patrí medzi najväčšie banky na Slovensku, navyše so zahraničným vlastníkom. Rád by som počul skúsenosti ľudí s Českou spořitelnou alebo rakúskou Erste Bank. Aj tie používajú Georga. Sú však ich ostatné služby rovnako (ne)kvalitné? Neviem posúdiť.

Naša krajina potrebuje banku, ktorá im verí

Tento článok píšem, keď je ešte celá vec aktívna. Ale mal som potrebu sa o to s vami podeliť. Ak totiž máte účet v tejto banke, mali by ste sa zaujímať o to, kto sa stará o vaše peniaze. Mňa celá situácia znechutila natoľko, že neviem, či sú ľudia nekompetentní iba na tých najnižších pozíciách alebo to siaha naprieč celou firemnou štruktúrou. To sa už však nedozviem.

Aktualizácia 23. júna 2020

Prešlo pár dní a ja som v Georgovi videl, že môj investičný účet už medzi produktami nesvieti. Vybral som sa opäť do banky zrušiť aj ten osobný. Vchádzam do predajne a hľadám voľné poradné miesto. Zhodou okolností som sa dostal k tej pani, ktorá tú môju pôvodnú zmluvu stratila.

— Neboli ste tu minule riešiť vypovedanie tej zmluvy?

— Áno, to som bol ja.

— Ešte raz sa vám ospravedlňujem.

— To nevadí.

— Čo by ste potrebovali?

— Minule som začal rušiť osobný účet, ale nebolo to možné, pretože som mal ešte aktivovaný investičný účet. Teraz už vidím, že je zrušený a rád by som pokračoval v rušení aj zvyšku.

— V poriadku. Musíme však zavolať na retenčné oddelenie. Dám vám k telefónu pani, ktorá vám ponúkne výhodnú ponuku.

— Myslíte vedenie účtu zadarmo? Už so mnou volali a mám to už aktivované. Účet však nevyužívam a chcem ho zrušiť.

— Aha, dobre. Viete, čo? Zavolám tam a rovno poviem, že už vás s ponukou oslovili. Aby ste už nemuseli k telefónu.

— Dobre, ďakujem.

Pobočka banky
Pobočka banky, ktorú som dnes snáď navštívil naposledy

Po chvíli pani všetko dohodla a požiadala o súhlas so zrušením účtu. Následne som podpísal dva dokumenty, jeden pre nich a jeden pre mňa a už len čakať. Účet nebolo možné zrušiť hneď, pretože osem dní banke trvá deaktivovať debetnú kartu. Síce nad tým prevraciam nechápavo oči, ale osem dní už zvládnem. A pevne dúfam, že to bola moja posledná osobná návšteva pobočky tejto banky. Dozvieme sa už 1. júla 2020.

Aktualizácia 13.7.2020

Po zverejnení poslednej aktualizácie ma jeden z čitateľov upozornil, že aj po zrušení osobného účtu mi stále ostane môj internet banking aktívny, a tak to aj bolo. Dnes som prišiel na pobočku opäť a vytiahol na nich právo na zabudnutie v rámci GDPR. Pracovník banky najprv nechápal čo chcem, ale zavolal si kolegyňu a už to šlo.

Chvíľu sme sa dohadovali, čo je a čo nie je možné vymazať a nakoniec sme dospeli ku kompromisu. Banka mi zo systému vymazala všetko okrem mojej trvalej adresy a čísla občianského preukazu. Vraj tieto údaje môžu vymazať až po mojej smrti. Asi by som sa mohol v tejto záležitosti aj ďalej rýpať, ale s aktuálnym stavom som už spokojný. Nemajú už viac môj email, telefón a účet do internet bankingu George je vymazaný tiež.

Ak sa pýtate, prečo som túto záležitosť nenechal už skôr, dám vám stručnú odpoveď. Snažím sa mať svoju digitálnu identitu pod kontrolou. Mám prehľad o všetkých účtoch, ktoré som kedy vytvoril. Na každom mám iné heslo a zároveň účty, ktoré nepoužívam, mažem. Tým zmenšujem potenciálny vektor útoku na moju osobu. Keby som účet nezrušil, potenciálne by odtiaľ mohol hacker vytiahnuť isté osobné údaje, ktoré by zneužil na inom webe, a tak ďalej. Po dnešku to už nebude možné.

GDPR vnímam z dvoch pohľadov — ako fyzická osoba a ako podnikateľ. Pre mňa ako fyzickú osobu je to jeden z najužitočnejších nástrojov, aké mi dala Európska únia do ruky, no zároveň ako podnikateľ vidím, aké náročné je vyhovieť nariadeniam, keď som na druhej strane barikády. Preto chápem, že banka má isté povinnosti archivovať dáta o mne, ktoré sa môžu byť s klauzulou o vymazaní osobných údajov. Keby som v tejto veci konal ďalej, už len po porade s právnikom, a to sa finančne neoplatí.

More articles from Vladimír Záhradník

Startup School 2020 — Back to the drawing board

First week of the YC Startup School was a game changer for me. I need to rethink my idea, or fail fast!

January 30th, 2020 · 6 min read

A four-day workweek. Is it viable?

Politicians all around Europe want to introduce 30-hour workweeks. Is it possible without significantly affecting companies?

January 12th, 2020 · 9 min read
© 2018–2020 Vladimír Záhradník
Link to $https://github.com/vzahradnikLink to $https://medium.com/@vladimir.zahradnikLink to $https://www.youtube.com/channel/UCogZ6qxqKa_WIsw7NnU2IaALink to $https://twitter.com/VladoZahradnikLink to $https://www.linkedin.com/in/vladimirzahradnikLink to $https://www.facebook.com/vzahradnikLink to $https://www.instagram.com/vladimir.zahradnik