Náš školský systém je zastaralý, je čas na zmenu (1. časť)

Za posledných 150 rokov sme spravili ohromný pokrok. Avšak spôsob, akým sa učíme v školách, sa veľmi nezmenil.

2 years ago   •   6 min read

By Vladimír Záhradník
Zdroj: Wokandapix, Pixabay

Je tomu už viac ako osem rokov, odkedy som opustil univerzitu a myslím si, že sa dokážem pozrieť na náš školský systém s odstupom. Budem rozprávať o vzdelávacom systéme na Slovensku, ktorý poznám najlepšie, ale som si istý, že aj v školských systémoch v iných krajinách sa dajú nájsť mnohé paralely. V tejto prvej časti budem rozprávať o veciach, ktoré ma obťažovali, keď som bol študent.

Poďme si zapamätať celý svet

Keď som prišiel na základnú školu, pamätám si ten deň, keď nám učiteľ povedal, aby sme si zapamätali celú malú násobilku na hodine matematiky, ako keby to bolo len včera. V ten deň som prišiel domov a spýtal sa mojej mamy, prečo si to mám zapamätať. Nevedel som to pochopiť. Vysvetlila mi, že mi to môže pomôcť robiť jednoduché násobenia z hlavy bez pera a papiera (alebo kalkulačky), a ja som jej odpoveď prijal. Koniec-koncov, pre mňa bola autoritou.

Zdroj: Наталия Когут, Pixabay

Neskôr som ocenil, že som si násobilku zapamätal, ale tých vecí, ktoré som si mal pamätať, bolo oveľa viac a dodnes si nemyslím, že je užitočné držať ich v hlave! Zoberme si napríklad vybrané slová, ktoré obsahujú ypsilón, ako Bystrica. Načo sa ich máme učiť? Úprimne, dodnes neviem. Každý jazyk má určité pravidlá a mnoho výnimiek. Tým, že si zapamätáme niekoľko sto slov, sa nenaučíme písať bez chýb.

Iné predmety neboli iné. Na hodinách literatúry sme sa museli učiť básne alebo zoznamy autorov z každého obdobia a tiež zoznamy kníh, ktoré napísali. Na hodinách nemčiny sme sa museli pravidelne učiť zoznamy určitých slov, na dejepise sme si museli pamätať dátumy a roky, kedy sa stali určité udalosti. Do dnešného dňa si pamätám, že Bitka pri Moháči bola v roku 1526. Aká bola príčina konfliktu? To neviem, ale viem rok!

Cudzie jazyky sa ťažko učia!

V tom čase som mal taký pocit. Učil som sa po nemecky asi osem rokov a teraz som lepší v angličtine, ktorú som sa naučil o mnoho rokov neskôr a za oveľa kratší čas. A to nespomínam, že som sa musel učiť po latinsky, pretože moje gymnázium malo svoje korene na Evanjelickom kolégiu, škole s dlhou tradíciou a slávnymi absolventmi. Dodnes si pamätám prvú vetu, ktorú nám povedal náš učiteľ latinčiny, pán Pribula.

Latinský jazyk — mŕtvy jazyk! — František Štefan Pribula, 1998

Aby túto správu zdôraznil, napísal ju aj na tabuľu. Prečo by som sa mal učiť lingua franca minulosti, latinčinu, namiesto lingua franca dneška, čo je angličtina?

Zdroj: Biljana Jovanovic, Pixabay

Viem, aké je dôležité učiť sa po anglicky a hneď ako som mohol, som si ju zobral ako voliteľný predmet. Ja so svojím bratom, ako aj ďalší spolužiaci, sme museli skoro vstávať, aby sme už o siedmej ráno boli v škole a učili sa. Zo všetkých tých jazykov som mal pocit, že je ťažké sa ich naučiť. Neskôr som objavil oveľa efektívnejšie spôsoby ako sa učiť cudzie jazyky a dostanem sa k nim, no stavím sa, že takmer žiadna škola tieto techniky dodnes neaplikuje!

Naši učitelia sa často menili

V časoch, keď som chodil do školy, sa naši učitelia často menili. Za osem rokov sme mali asi štyroch učiteľov matematiky, troch učiteľov chémie, troch nemčinárov, možno troch alebo štyroch učiteľov náboženstva, dvoch učiteľov fyziky, dvoch dejepisárov a dvoch učiteľov biológie. Všetci z nich učili inak a všetci mali iné štandardy. Pamätám si, ako som dostal z matematiky na konci školského roka štvorku a na ďalšom polročnom výsvedčení som už mal od inej učiteľky jednotku. Ja som sa nezmenil, to učitelia a ich spôsob výuky sa zmenil. Kým jedna učiteľka nedokázala správne vysvetliť koncepty, tá druhá to dokázala!

Univerzita pokračuje v nesprávnych vzdelávacích praktikách

Keď som prišiel na univerzitu, nemal som pocit, že škola funguje inak. V triede bolo viac študentov, ale v podstate škola fungovala rovnakým, neefektívnym spôsobom, ako školy na nižších úrovniach. Väčšina našich univerzít sa nenachádza v svetovom rebríčku univerzít. Myslím si, že u nás viete získať slušné vzdelanie iba vtedy, ak študujete prírodné a technické odbory, a to preto, že naše školy učia oveľa pokročilejšiu matematiku ako na mnohých západných univerzitách. Viem to porovnať podľa toho, čo povedali ľudia z Erasmu potom, čo študovali jeden semester v zahraničí.

Zdroj: Nikolay Georgiev, Pixabay

Paralely so školami na nižších stupňoch sú na mieste — profesori napíšu na tabuľu nejaké čmáranice, často ich primerane nevysvetlia, a vy sa musíte naučiť látku (alebo si ju zapamätať) sami. Nakoniec však na to prídete. Ak by vás zaujímalo, prečo má toľko startupov pobočky na Slovensku, jedným z dôvodov je, že vedia, že dostanú kvalitných inžiniérov za relatívne nízku mzdu. Taktiež slušné množstvo ľudí z mojej krajiny, ktorí pracujú pre FANG firmy, ukazuje, že naše prírodné a technické odbory sú stále na úrovni. Ale vieme to robiť oveľa lepšie!

Keď som absolvoval univerzitu, nemal som červený diplom, a predsa som mal pocit, že viem viac ako tí, ktorí ho získali. Pravidelne som sa učil nové veci a snažil som sa prísť na efektívne spôsoby ako sa učiť. Keď som skončil školu, mal som silný pocit, že všetky vedomosti, ktoré som získal popri štúdiu Telekomunikácií, boli oveľa cennejšie. Cením si len svoju diplomovku, pretože som sa naučil aplikovať vedomosti, aby som prišiel s niečím novým, aby som spísal moje poznatky do dokumentu, ktorý je dlhší ako zopár strán, a popri tom som sa naučil spolupracovať s inými ľuďmi. Hoci to za to stálo, pochybujem, že je to úsilie, ktoré by stálo za päť rokov života.

Školy nepripravujú študentov na skutočný život

Aký má zmysel obetovať 9 až 20 rokov v školách, ak z nich výjdete nepripravení na skutočný svet? Tieto roky sú tiež najkritickejšie roky vášho života, pretože vaša myseľ pracuje na vrchole. Tieto roky majú dopad na zvyšok vášho života. V nedávnom videu Robert Kyiosaki rozpráva o jeho bohatom otcovi z knihy Bohatý otec, chudobný otec. Pokiaľ túto knihu nepoznáte, jeho bohatý otec bol otcom jeho priateľa, ktorý zobral Roberta za svojho chránenca. Naučil Roberta, ako v skutočnom svete fungujú peniaze a ako sa stať úspešným, keď túto myšlienku nakoniec pochopí.

Vo videu Robert rozpráva o tom, ako musel jeho bohatý otec skoro odísť zo školy, aby sa postaral o rodinu a podnikanie. Čo sa na prvý pohľad zdalo ako nešťastie, sa veľmi rýchlo ukázalo ako požehnanie. Namiesto toho, aby strávil hodiny počúvaním učiteľov akademického sveta, jeho učiteľmi boli účtovníci, právnici a iní ľudia, ktorí skutočný svet poznajú lepšie. Keď bol v mojom veku, už vybudoval impérium. Čas využil dobre.

Občas mám pocit, a nie som sám, že školy nechcú vychovávať dobre vzdelaných, samostatne mysliacich študentov. Namiesto toho vychovávajú poslušných budúcich pracovníkov a zamestnancov, ktorým často chýba kritické myslenie. Vidíme to každý deň na sociálnych sieťach, počas volieb, ale aj pri mnohých ďalších príležitostiach. Mnohí ľudia nie sú schopní nájsť pravdu a preveriť si fakty z viacerých zdrojov, pretože im nikto nepovedal, ako by to mali robiť. Oni radšej čakajú, že túto prácu za nich spraví niekto iný, a túto informáciu často príjmu bez akýchkoľvek pochýb.

Taktiež dnes čelíme svetu, v ktorom je skrátka príliš veľa informácií a potrebujeme efektívne hľadať medzi tonami kníh, článkov, blogov a použiť tieto informácie, aby sme sa niekam posunuli.

Nebudem diskutovať, prečo školy fungujú tak, ako fungujú. Toto nie je cieľom tohto príspevku. Chcem ukázať, aká je moja predstava toho, ako by mal školský systém fungovať.

Nabudúce stručne porozprávam o pokrokoch v chápaní toho, ako funguje náš mozog a o príchode e-learningu. Ak máte k téme čo povedať, pokojne napíšte komentár. Diskusia je spôsob, ako sa posúvať vpred.

Spread the word

Keep reading