Náš školský systém je zastaralý, je čas na zmenu (3. časť)

Za posledných 150 rokov sme spravili ohromný pokrok. Avšak spôsob, akým sa učíme v školách, sa veľmi nezmenil.

2 years ago   •   9 min read

By Vladimír Záhradník

V prvej časti som pokryl, čo mi vadilo ako študentovi. V druhej časti som stručne predstavil moderné techniky učenia a rozobral revolúciu e-learningu. V tejto záverečnej časti predstavím svoju víziu školského systému budúcnosti.

Moja vízia učenia zajtrajška

O tomto blogu som uvažoval už dlhšie. Pred nejakým časom som zhrnul moje myšlienky v diskusii na túto tému na Facebooku a o pár týždňov na LinkedIne.

Nesúhlasím s tým, že by sa ľudia mali neefektívne učiť tak veľa rokov. Je to kolosálne mrhanie. Dnes ide skoro každý na univerzitu a ak si nevyberie správny odbor, bude nezamestnaný alebo bude pracovať niekde, kde jeho diplom nepotrebuje. Poznám mnohých, ktorí pracujú v iných oblastiach, než aké vyštudovali. Avšak naša spoločnosť očakáva vyššiu úroveň vzdelania pre každého, stal sa z toho štandard.

Keď ste pred tridsiatimi rokmi boli magister prírodných vied a mali ste titul, spoločnosť si vás vysoko cenila. Študoval len zlomok populácie a šlo o tých najlepších z najlepších. Dnes ak nemáte titul, mnohí vami pohŕdajú. Toto vnímanie by sme mali zmeniť, univerzitný titul by nemal byť povinný pre každého! Máme alternatívy.

Základné a stredné školy

Potom, čo ste si prečítali moje zážitky v prvej časti, by ste mali vidieť problémy škôl z mojej perspektívy.

Podľa môjho názoru by študenti mali:

  • Byť schopní čítať a písať
  • Vedieť aspoň jeden cudzí jazyk, ideálne angličtinu
  • Mať slušné základy matematiky
  • Byť pripravení socializovať sa medzi ostatnými spolužiakmi
  • Vedieť rýchlo triediť, filtrovať a overovať informácie z viacerých zdrojov
  • Vedieť tvoriť vlastné názory založené na faktoch z rôznych zdrojov (t.j. byť schopný kriticky myslieť)
  • Vedieť, ako prezentovať svoje názory (niečo, čo som sa musel naučiť o mnoho rokov neskôr v mojom miestnom klube Toastmasters)
  • (najdôležitejšie) byť učení, ako sa efektívne učiť podľa najnovších poznatkov
Zdroj: klimkin, Pixabay

Verím, že všetky zručnosti spomenuté vyššie je možné sa naučiť za päť rokov, možno aj skôr. A tiež si myslím, že tieto zručnosti sú viac než dostatočné. Čo je však tragické, že dnešní študenti sa väčšinu týchto zručností neučia. Trávia hodiny učením sa niečoho, čo nepotrebujú.

Keď sa na tento zoznam pozriete pozorne, všimnete si, že som zahodil všetky predmety ako literatúra a dejepis. Je to z dvoch dôvodov: ak sa ľudia učia, ako sa učiť a spracovávať informácie, tieto témy by si mali byť schopní naštudovať sami, ak sa im bude chcieť. Môžu študovať dejepis alebo literatúru, ale nemalo by to byť povinné pre všetkých. Druhým dôvodom je to, že učenie predmetov ako dejepis je vždy neobjektívne. Musíte sa riadiť danými učebnicami a učiteľ má tiež svoje postoje. Úplne sa tomu nedá vyhnúť. Keď som si sám začal študovať históriu, často som narazil na fakty, ktoré mi na hodinách nikto nespomenul. Občas môže nová informácia úplne zmeniť uhol pohľadu na osobu alebo udalosť.

Históriu píšu víťazi

Pravdou je, že ak sme nečelili udalostiam priamo, nikdy sa na nich nevieme pozrieť objektívne. A aj keď sme udalostiam čelili priamo, interpretujeme ich subjektívne, rovnako ako ľudia, ktorí napísali kroniky. No ak vieme, ako validovať informácie a ako čítať o udalostiach z viacerých zdrojov, skutočne môžeme vidieť ten najmenej skreslený obraz, aký je možný. Avšak my by sme mali byť tí, ktorí si daju dokopy všetky kúsky skladačky, nezávisle od učiteľa.

Študenti by sa mali učiť cudzie jazyky ako angličtina prakticky, ako som už spomenul v druhej časti. Cudzie jazyky môžete učiť ešte efektívnejšie pomocou virtuálnej reality, čím posilníte zmysly u študentov. Ale aj sledovanie Netflixu je stále oveľa lepšie ako to, čo vidíme dnes v školách. A je to aj väčšia zábava!

Zdroj: Gerd Altmann, Pixabay

V matematike a prírodných vedách nie je miesto na neobjektívnosť. Nespočetné množstvo experimentov a matematických dôkazov vytvára základy, na ktorých budujeme našu spoločnosť. Preto by sa mal každý naučiť aspoň základy. Avšak mali by sa ich naučiť tak, že každý rozumie konceptom. Ak ich naučíme študentov správne, neskôr si už môžu čokoľvek naštudovať sami.

Schopnosť verejne prezentovať svoju prácu alebo názory je tiež jedným z kľúčov k úspechu. Tento blog je lepší ako predchádzajúci. Učím sa tým, že aktívne píšem, a pozorujem to, ako sa vám, čitateľom, páči môj obsah. Podobne sa z vás nemôže stať rečník na verejnosti zo dňa na deň. Neskutočné množstvo predražených workshopov sa vás snaží naučiť, ako rozprávať na verejnosti, za deň či dva, ale z mojej skúsenosti to nie je možné. Trvalo mi dva roky získať dostatočné sebavedomie, aby som sa mohol vyjadrovať slobodne a zdieľať svoje myšlienky pred ľuďmi. Študenti si môžu túto zručnosť precvičovať každý deň a v čase keď opustia školu, už budú pripravení.

Zdroj: Irina L, Pixabay

Socializácia je tiež veľmi dôležitá. Viete sa ju naučiť len tak, že to robíte. Možno že toto je tá najdôležitejšia vec, akú sa v škole naučíte. Celý svet funguje na sociálnych väzbách a osobných sieťach priateľov a známych. Možno máte pocit, že svetu budú vládnuť stroje a umelá inteligencia, ale to sú len nástroje. Z mojej skúsenosti naša spoločnosť stále funguje na vzťahoch. Premýšľajte: šli by ste na konferenciu, na ktorej prednáša stroj? Pochybujem o tom.

Zvyšné body by mali byť celkom priamočiare. Ide mi o to, aby sme dali dokopy naše najnovšie poznatky o fungovaní mozgu a učili študentov efektívne techniky učenia sa, aby im pomáhali.

Keby sa študenti naučili iba zručnosti spomenuté vyššie, už aj tak by boli oveľa lepšie pripravení na praktický život, ako sú mnohí pripravení dnes! No premýšľajme ďalej. Ak sa zbavíme všetkých nepotrebných vecí, študenti môžu venovať svoj čas tomu, čo ich baví. Ak sa chcú učiť po latinsky, mali by sme im to dovoliť. Podobne, ak by sa radšej učili po anglicky, mali by to urobiť! Ich mozog funguje najlepšie, keď sú mladí, a mali by byť súčasťou rozhodnutia, ako využiť kapacitu mozgu v ich najlepšom záujme.

Príchod e-learningu

Verím, že s pevnými základmi by sa mali študenti ďalej učiť od tých najlepších učiteľov. Najlepších učiteľov na svete. Platformy ako Coursera už dokázali, ako dobre to funguje. Na platformách ako Coursera som sa naučil viac praktických informácií ako v škole. Učitelia by mali študentom len asistovať a pomáhať im lepšie pochopiť témy. Tento prístup značne eliminuje efekt podpriemerných učiteľov v miestnej škole.

Zdroj: fancycrave1, Pixabay

E-learning je vynikajúci, ak ho spravíme správne. Naše školy na svojich hodinách používajú e-learning, ale často ide v otázkach kvality o podpriemer. Poskytovatelia e-learning programov by mali byť nezávislí od štátu a mali by medzi sebou súťažiť, aby pripravili tie najlepšie možné vzdelávacie materiály.

Keď sa pozrieme na už existujúce projekty, Khan Academy je vynikajúcim zdrojom pre študentov základných a stredných škôl. Namiesto toho, aby sme niečo vytvorili od nuly, by sme možno mohli prispôsobiť kurzy z tejto akadémie a poskytnúť ich študentom. Angličtina môže byť pre študentov problém, ale Khan Academy podporuje preklad materiálov na báze dobrovoľníctva. Čo keby namiesto dobrovoľníkov (ako ja) najal štát profesionálnych prekladateľov a konzultantov, aby bol obsah lokalizovaný správne a bez chýb?

Keď študenti dokončia kurzy na Khan Academy, môžu pokračovať vo vyššom vzdelávaní na Coursere, edX alebo kde len chcú. Mali by si byť schopní vybrať od mnohých poskytovateľov. Cieľom učiteľov by malo byť im pomáhať a asistovať. Je to viac ako dosť.

Základné a stredoškolské vzdelanie by malo byť bezplatné!

Dovoľte mi demonštrovať moc e-learningu na nedávnej správe z Fínska. Helsinská univerzita zverejnila bezplatný online kurz týkajúci sa umelej inteligencie pre všetkých obyvateľov Európskej únie. Časom bude tento kurz k dispozícii vo všetkých oficiálnych jazykoch EÚ. Mali by sme si to zobrať ako príklad hodný nasledovania.

Ďalší príklad pochádza z MIT. Tento technologický inštitút vo veľkom používa e-learning na mnohých jeho hodinách. MIT má vlastnú inštanciu edX platformy, kde učitelia zverejňujú prednášky a materiály. Konzultácie so študentami sa dejú osobne. To najlepšie z oboch svetov! Ostatné školy by si z toho mali brať príklad.

A čo so špecializovanými študijnými programami?

Verte mi, že som nad tým premýšľal. Stredoškolské študijné programy ako elektroinžiniérstvo, mikroelektronika a zdravotníctvo vyžadujú, aby sa niektoré zručnosti učili prakticky. Študenti si potrebujú zobrať do ruky pájkovačku a používať ju, aby s ňou vedeli v budúcnosti bezpečne zaobchádzať. To sa nemôžu naučiť z videí. Avšak aj na týchto hodinách môžeme použiť e-learning, aby vypomáhal pri výuke.

Študenti týchto programov by sa tiež učili základy ako matematiku. Ale po dokončení všetkých potrebných zručností si nebudú môcť slobodne vybrať, čo budú cez e-Learning ďalej študovať. Namiesto toho im škola vyhradí časť výukového času, aby ich naučila nutné praktické zručnosti pre ich profesiu. Zvyšok času využijú študenti na to, aby získali teoretické znalosti pre ich budúce zamestnanie a tiež budú mať nejaký čas na to, aby študovali, čo len chcú.

Ľudia na Slovensku chodia do školy vo veku 6 alebo 7 rokov a dospelosť dosiahnú, keď dovŕšia 18 rokov. To je 12 rokov! Množstvo času na naučenie základných zručností, špecializovaných zručností, dokonca aj zručností, ktoré sa dnes učia na univerzitách. Keď budú mať 18, mali by byť pripravení na ich povolanie alebo môžu začať podnikať, ak sa im bude chcieť.

Univerzity

Ak sa budeme držať mojej vízie, univerzity budú stále existovať, ale nebudú študentov učiť to, čo sa môžu naučiť na stredných školách cez e-Learning alebo iné spôsoby. Tým sa, okrem iného, u jednotlivcov značne zníži cena za vzdelávanie. Po skončení školy nebudú nad ich hlavami masívne dlhy. Univerzity by mali primárne navštevovať študenti, ktorí chcú venovať svoj život výskumu a akademickej pôde.

Zdroj: Pexels, Pixabay

Veľké vynálezy často pochádzajú z univerzít. No pre väčšinu ľudí, možno 80 percent, sú online vzdelávanie a poznatky získané z nižšieho vzdelávacieho stupňa dostatočné.

Každému by malo byť dovolené dať žiadosť na univerzitu a univerzita by mala prijať študentov, ktorí sa kvalifikujú. Latka na prijatie študentov by mala byť rozumne vysoká. Dnes naše univerzity berú peniaze za každého študenta, ktorého majú, a sú teda motivované prijať väčšinu žiadateľov. To je už vo svojej podstate nesprávne. Tiež mi príde mnoho študijných programov neužitočných. Nechcem byť rozhodcom v tom, aký program ponechať a aký zrušiť, ale mali by sme mať spôsob, ako vyhodnocovať študijné programy, ich kvalitu a výhody pre spoločnosť.

Univerzity mi dávajú najväčší zmysel v tom, aby učili študentov lekárskych profesií alebo budúcich architektov. Tieto odbory sú vysoko špecializované a u nich uznávam potrebu učiť sa vedomostiam na univerzite. No tieto odbory sú výnimkou a tak by sme mali brať aj štúdium týchto odborov.

Študenti by mali za univerzitné vzdelávanie platiť. Pre študentov, ktorí splnia kritériá, by sme mali poskytnúť štipendiá.

Záver

Uvedomujem si, že moje názory na budúcnosť škôl a vzdelávania sú idealistické. No myslím si, že uberať sa týmto smerom je správna vec. Transformovať zastaralý školský systém trvá roky a je potrebná vôľa volených zástupcov, ktorí riadia vašu krajinu. Avšak nič sa neudeje zo dňa na deň. Ak tento blog podnieti diskusiu, je to slušný začiatok. Pokojne mi napíšte komentár, zaujímajú ma všetky názory, hlavne odlišné od mojich. Pretože toto je kľúčové pre kritické myslenie, ktoré v dnešnom svete potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým.

Spread the word

Keep reading