Navigate back to the homepage

Štvordňový pracovný týždeň. Je to realizovateľné?

Politici naprieč celou Európou chcú zaviesť 30-hodinové pracovné týždne. Je to možné spraviť bez toho, aby sme tým výrazne ovplyvnili firmy?
Vladimír Záhradník
January 12th, 2020 · 9 min read

Počas posledných dní zaplavili Internet titulky, ktoré hlásali, že nová fínska premiérka chce zaviesť štvordňový pracovný týždeň. Bolo to všade — v novinách, rádiách, aj televíziách. Keď som prečítal článok v Postoji, kde autorka tvrdí, že “Sanna Marin chce, aby ľudia vo Fínsku pracovali iba štyri dni po šesť hodín,” spozornel som. Viem, že ich premiérka je ľavicovo orientovaná, ale obmedziť množstvo odpracovaných hodín len na 24 za týždeň? Prišlo mi to ako ekonomická samovražda. Avšak táto téma si získala moju pozornosť natoľko, že som začal zisťovať viac.

Ako sa ukázalo, skutočnosť nie je až taká dramatická ako ukazovali niektoré médiá vo svojich článkoch. Fínska premiérka, Sanna Marinová, stručne naznačila ideu štvordňového pracovného týždňa v panelovej diskusii v auguste 2019. V tom čase bola ministerkou dopravy. Podľa Marinovej by mal byť štvordňový pracovný týždeň niečo, o čo by sme sa mali snažiť v dlhodobom horizonte.

Verím, že ľudia si zaslúžia tráviť viac času s ich rodinami, blízkymi, koníčkami a chcú využiť ďalšie možnosti, ako je napríklad kultúra. Môže to byť pre nás ďalší krok v pracovnom živote. — Sanna Marinová, august 2019

Ako alternatívu navrhla obmedziť štandardný pracovný deň na šesť hodín z aktuálne ôsmich. To je zaujímavé — ona nepovedala, že chce obmedziť počet pracovných dní na štyri a obmedziť počet hodín na šesť. Ona pritom iba naznačila, že by chcela obmedziť počet pracovných dní alebo obmedziť počet hodín — už teraz je v tom veľký rozdiel. Tiež nesmieme zabúdať na to, že je to jej dlhodobá vízia. Táto agenda nie je súčasťou vládneho programu v aktuálnom období. Fínska vláda to pod vplyvom okolností koniec-koncov oznámila na oficiálnom twitterovom účte.

Skutočnosť, že mnohé noviny prebrali túto správu a dostatočne si ju neoverili, je znepokojujúca. Ich pôvodné články sú stále dostupné, neopravené. Avšak ešte viac znepokojujúce je, že túto myšlienku štvordňového, šesťhodinového týždňa spomenuli aj niektorí politici a tlieskali jej. Vraví mi to, že by sme mali pozorne sledovať prácu novinárov a obzvlášť politikov, pretože často pracujú s nesprávnymi informáciami a nevenujú dostatok času tomu, aby si informácie aj overili. A na základe týchto informácií robia rozhodnutia.

Avšak pokračujme v debate. Je štvordňový týždeň realizovateľný? Aké podmienky treba splniť, aby bol prospešný pre zamestnancov a nezruinoval zamestnávateľov?


Zhustený pracovný týždeň

Tento termín popisuje rozpis, podľa ktorého pracujú zamestnanci viac hodín počas menšieho počtu dní v týždni. Inými slovami, potrebujú pracovať desať hodín denne, aby mohli mať v piatok voľno.

Ruský open-office
Zdroj: David Mark, Pixabay

Zástancovia takéhoto rozpisu vravia, že zvýši produktivitu tým, že sa znížia prebytočné náklady napríklad tým, že nemusia byť zapnuté svetlá, keď nikto nie je v práci. Navyše zamestnanci ušetria náklady tým, že cestujú do práce menej. Na ich platy rozpis nemá vplyv. Taktiež by mali mať viac času na ich voľnočasové aktivity počas troch dní voľna.

Táto myšlienka nie je nová. Správa Spoločnosti pre správu ľudských zdrojov z júna 2019 naznačuje, že zhustený pracovný týždeň aktuálne umožňuje tretina firiem v Spojených štátoch amerických. Tento počet sa pritom postupne zvyšuje. Čo je však podstatné je, že takýto rozpis je pre zamestnanca vo väčšine prípadov dobrovoľný — zamestnanec sa stále môže rozhodnúť pracovať päť dní v týždni.

Experiment, ktorý zlyhal

Kým v niektorých organizáciách takýto rozpis môže fungovať, to ešte neznamená, že bude fungovať všade. V roku 2008 guvernér Utahu v USA uzákonil povinný štvordňový pracovný týždeň pre všetkých štátnych zamestnancov, ktorí tak pracovali desať hodín denne od pondelka do štvrtka. Tým, že sa v piatok zatvoria vládne kancelárie, štát očakával, že ušetrí na prevádzkových nákladoch ako elektrina, kúrenie, klimatizácia a benzín pre štátne vozidlá. V roku 2011 však Utah otočil kurz, pričom vravel, že k úsporám nikdy nedošlo.

Aké sú riziká?

Podľa profesora verejného zdravia zo Štátnej univerzity v Ohiu, Allarda Dembeho, práca v 10-hodinových zmenách počas štyroch dní nie je to isté ako práca v 8-hodinových zmenách počas piatich dní. Nebezpečenstvo je v ignorovaní vplyvov na zdravie, ktoré sa môžu vyskytnúť ako dôsledok únavy a stresu, ktoré sa nahromadia počas pracovného dňa, ktorý trvá dlhšie ako zvyčajne.

Hlavný problém je v tom, že akákoľvek práca, ktorú treba spraviť, sa musí spraviť za rovnaký celkový čas. Napriek tomu, že by sme si to želali, deň má stále iba 24 hodín. — Allard Dembe, Štátna univerzita v Ohiu

Profesor Dembe urobil štúdiu, ktorá ukazuje, že riziko toho, že zamestnanec utrpí pracovný úraz, je vyššie o 37 percent pre tých zamestnancov, ktorí pracujú viac ako 12 hodín denne. Čím väčšie je množstvo odpracovaných hodín, úmerne tomu rastie aj riziko úrazu. Ďalšia štúdia ukazuje, že riziká toho, že vám diagnostikujú chronickú chorobu sú dosť podstatné, pokiaľ pracujete veľa hodín denne počas mnohých rokov. Rizika sú u žien ešte vyššie ako u mužov.

Chronické choroby
Zdroj: Steve Buissinne, Pixabay

Pokiaľ zamestnanec pracuje veľa hodín denne, môže to mať veľký dopad aj na jeho rodinu. Rodičia nemusia mať dostatok príležitostí na sociálny kontakt s ich deťmi, keď sa vrátia zo školy.

Podľa môjho názoru zhustený pracovný týždeň nestojí v dlhodobom horizonte za to. V minulosti som pracoval v 12-hodinových zmenách a po dvoch rokoch som sa rozhodol dať výpoveď práve kvôli takémuto rozpisu. Často som bol unavený a po čase sa u mňa objavili zdravotné problémy.


Štvordňový pracovný týždeň so zníženým počtom hodín

Pozrime sa teraz na ozajstný štvordňový pracovný týždeň so zníženým počtom odpracovaných hodín. Podľa tejto správy, 15% firiem v USA ponúka štvordňový pracovný týždeň, ktorý má 32 hodín alebo menej — oproti minulému roku došlo k miernemu nárastu.

Zatiaľčo štvordňové pracovné týždne sú stále relatívne zriedkavé, organizácie, ktoré ich implementovali, nezaznamenali žiadne zníženie produktivity alebo obratu. — Správa Spoločnosti pre správu ľudských zdrojov, jún 2019

Mnoho firiem po celom svete už prijalo alebo experimentovalo s takýmto rozpisom a ich prechod na nový režim bol častokrát dobre zdokumentovaný. Máme tak k dispozícii cenné dáta na ďalšie štúdium.

Perpetual Guardian, Nový Zéland

Táto realitná spoločnosť z Nového Zélandu testovala myšlienku počas šiestich týždňov na ich viac ako 240 zamestnancoch od marca 2018. Každý týždeň dostali deň voľna, pričom stále dostávali plný plat. Táto šesťtýždňová skúška, ktorú inicioval zakladateľ firmy Andrew Barnes, zaznamenala veľký úspech. Na základe výsledkov neskôr správna rada firmy odhlasovala tento nový rozpis natrvalo.

Tento test mal niekoľko podmienok. Zamestnanci mali mesiac na to, aby si vytvorili opatrenia na zaistenie produktivity. V praxi to znamenalo určiť si, ako dokončiť ich prácu počas 32-hodinového týždňa. “Je to o produktivite. Tým, že spravili malé zmeny v zlepšení procesu, zefektívnili ich prácu,” povedal Barnes. Na konci testu nezaznamenala firma Perpetual Guardian žiadnu zmenu v ich obrate a zisku. “Znamená to, že náš tím je v kancelárii o 20 percent produktívnejší,” dodal.

Ako súčasť experimentu požiadal Barnes dvoch výskumníkov, aby sledovali dopad na zamestnancov — Jarroda Haara, profesora ľudských zdrojov z Technologickej univerzity v Aucklande, a Helen Delaneyovú z Auckland Business School. Zistili u zamestnancov zníženie stresu, zlepšenie ich pomeru pracovných a mimopracovných aktivít a vyšší záujem. Taktiež boli pracovníci viac motivovaní a sústredení na dokončenie ich práce.

Zdravie a pohoda
Zdroj: Amit Kumar, Pixabay

Kým väčšina zamestnancov zmenu vítala, nie každý bol schopný sa novému rozpisu prispôsobiť. Niektorí cítili vyšší tlak na dokončenie ich práce za kratší čas, zvlášť keď sa blížili termíny. Iní tvrdili, že sa nudia a radšej ako mať deň voľna by šli do práce.

Microsoft, Japonsko

V auguste 2019 Microsoft vyskúšal štvordňový pracovný týždeň v ich japonskej pobočke. Microsoft dal v piatky jeho zamestnancom špeciálne platené voľno a tiež čiastočne preplácal výdaje na výukové kurzy a rodinné výlety. To malo za následok zvýšenie produktivity o 40% a účty za elektrinu sa znížili o 23%.

Aby bolo možné dosiahnuť takéto výsledky, zamestnanci musia byť efektívnejší, čo môže byť v japonskom prostredí náročné. Pracovná kultúra v Japonsku dáva dôraz na tímovú prácu od zamestnancov vo všetkých oddeleniach. Schválenie od manažéra je potrebné takmer pri každom rozhodnutí. Microsoft skrátil dĺžku väčšiny mítingov na pol hodinu a tiež obmedzil počet ľudí na stretnutí na päť zamestnancov. Napriek tomu zástupcovia Microsoftu v Japonsku povedali, že ich dáta odhalili isté bariéry, keby chceli nasadiť štvordňový pracovný týždeň vo väčšej miere, napríklad bránenie zo strany niektorých manažérov a nejednaké výsledky v závislosti od oddelenia.

Reštaurácia Aizle v Edinburgu, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Majiteľ reštaurácie Aizle, Stuart Ralston, sa rozhodol znížiť počet hodín v januári 2018. Ako sa šírili zvesti o jeho čine, jeho konkurencia bola voči nápadu nepriateľská. Mnohí pochybovali, že jeho reštaurácia prežije najbližších šesť mesiacov, no ona prežila. Reštaurácia Aizle zažila najlepší finančný rok vôbec, zlepšila sa morálka zamestnancov a tí tak pomohli získať nových.

Amazon, USA

V roku 2016 Amazon experimentoval s 30-hodinovým štvordňovým pracovným týždňom. Experimentu sa zúčastnilo niekoľko technických tímov. Všetci účastníci boli zamestnaní na čiastočný úväzok. Mali rovnaké zamestnanecké výhody ako tradiční zamestnanci. Jediný rozdiel bol v tom, že dostávali 75 percent platu oproti ich kolegom pracujúcim na plný úväzok. Nanešťastie som nebol schopný zistiť, ako tento experiment dopadol.

Google, USA

V roku 2004 Google zaviedol politiku, že jeho zamestnanci môžu venovať 20 percent ich času, resp. jeden pracovný deň, akýmkoľvek projektom podľa ich výberu. Nejde priamo o zníženú pracovnú dobu, ale zamestnanci Googlu boli vyhradení pre Google projekty iba štyri dni do týždňa. Napriek tomu firma neformálne opustila od tejto praxe, ako povedali niektorí bývalí zamestnanci.

Tieto príklady ukazujú, že zníženie počtu odpracovaných hodín je vo väčšine prípadov prospešné pre pracovníkov a môže priniesť hodnotu aj pre zamestnávateľov, pokiaľ svoje firmy pripravia na takúto zmenu. Avšak to, čo funguje pre jednu firmu alebo niektorú z jej pobočiek, nemusí fungovať pre ďalšie pobočky, firmy či krajiny. Skrátka neexistuje univerzálne pravidlo, ako spraviť takýto prechod jednoducho. Ako sa píše v správe Spoločnosti pre správu ľudských zdrojov, “Vo všeobecnosti, benefity flexibilnej práce nie sú rovnako vhodné pre všetky priemysly a pracovné zamerania, keďže niektoré organizácie sa spoliehajú na pracovníkov, ktorí pracujú na úlohách 24 hodín denne alebo v určitých časoch.”


Keď k prechodu nútia politici

Nielen firmy sú motivované k znižovaniu množstva odpracovaných hodín — naši politici sa snažia o to isté. Ak politik pretlačí zákon, ktorým sa zníži množstvo odpracovaných hodín, získa medzi voličmi obrovskú popularitu. Avšak v ich prístupe je jeden podstatný rozdiel. Zatiaľčo firmy experimentujú so znižovaním odpracovaných hodín v ich pobočkách a neskôr expandujú do ďalších pobočiek, politici chcú takúto zmenu vynútiť zákonom, pričom neberú ohľad na potreby rôznych organizácií alebo profesií. Verím, že tento prístup zhora-nadol nie je správny a plánujem to aj demonštrovať.

35-hodinový pracovný týždeň, Francúzsko

Francúzsko zaviedlo 35-hodinový pracovný týždeň ako súčasť pracovnej reformy. Táto reforma bola prijatá v dvoch fázach: zákon “Aubry 1” v júni 1998 a zákon “Aubry 2” v januári 2000. Cieľom reformy bolo hlavne znížiť nezamestnanosť. Politici očakávali, že reforma podnieti vznik pracovných miest so zdieľaním práce a že občania budú mať viac času na mimopracovné aktivity. Treba povedať, že ak zamestnanec odpracuje viac ako 35 hodín týždenne, všetky hodiny nad týmto limitom sa považujú za nadčasy. Tvorcovia zákona predpokladali, že pre firmy bude cenovo výhodnejšie najať ďalších pracovníkov ako platiť existujúcim zamestnancom nadčasy.

Paríž, Francúzsko
Zdroj: Free-Photos, Pixabay

V prvej fáze implementovanej v roku 1998 mohli podniky spraviť prechod na 35-hodinový týždeň dobrovoľne. Od roku 2000, keď bol prijatý druhý zákon, bol prechod už povinný pre všetky firmy s viac ako 20 zamestnancami. Legislatíva pre malé firmy znížila príplatky za nadčasy a zvýšila ich ročný limit na počet nadčasov v porovnaní s veľkými firmami, aby im zmenu zjednodušila. Takto mohli malé firmy pokračovať v 39-hodinovom režime a platiť hodiny navyše so zvýhodnenou taxou za nadčasy. Pre všetky firmy, ktoré podpísali zmluvy na 35-hodinové týždne s odbormi, vláda ponúkla úľavy na poplatkoch do sociálky. Tieto úľavy klesali úmerne k mesačnému platu zamestnanca a najviac sa prejavili pri zamestnancoch s minimálnou mzdou.

Treba dodať, že účinok tejto legislatívy nebol taký, ako politici čakali — k zvýšeniu zamestnanosti nedošlo. Podniky mali s každým zamestnancom ďalšie výdaje, ako poplatky za tréning a zamestnanecké dane. Taktiež odkedy socialisti prehrali vo voľbách v roku 2002, bola táto legislatíva ďalej oslabená.

Experiment so šesťhodinovými dňami, Švédsko

Švédsko skúšalo šesťhodinový pracovný deň počas dvoch rokov v domove dôchodcov Svartedalen v Göteborgu od roku 2015 do roku 2017. Na základe dát je zjavné, že zamestnancom sa tento 30-hodinový pracovný týždeň páčil. Tvrdili, že sú menej stresovaní, šťastnejší a viac sa tešili z práce. Avšak cena za to bola príliš vysoká.

Aby sme dali zhruba 80 pracovníkom v domove dôchodcov Svartedalen viac voľného času, mesto muselo najať ďalších 17 pracovníkov, aby pokryli zmeny. Títo noví zamestnanci spôsobili dieru v rozpočte v prepočte 738 000 USD — zvýšenie o zhruba 22%. — Business Insider


Myšlienky na záver

Ako som poukázal, skrátený pracovný týždeň môže byť realitou. Avšak rozhodnutie skrátiť množstvo hodín musí pochádzať od jednotlivých spoločností. Firmy môžu experimentovať s menšími tímami, zozbierať a vyhodnotiť výsledky, a na základe nich sa rozhodnúť, či im takáto zmena prináša nejaké výhody. Každá firma je iná a neexistuje univerzálne pravidlo, aké môžeme aplikovať. Čo funguje v jednej firme, nemusí fungovať inde. Zdravotná starostlivosť, služby a technologický priemysel sú významné príklady vysokého pracovného zaťaženia a myslím si, že v najbližšom čase sa to nezmení.

Trhový rast
Zdroj: Gerd Altmann, Pixabay

Napriek tomu verím v silu trhu. Predstavte si dve podobné IT spoločnosti — jedna z nich zavedie štvordňové týždne a ponechá platy na úrovni konkurencie. Druhá firma musí reagovať na túto zmenu. Inak pravdepodobne stratí svojich zamestnancov. Schvaľovanie vládnych zákonov a ich plošné aplikovanie pre všetky spoločnosti nie je udržateľné riešenie. Ako dôsledok sa pravdepodobne náklady na jedného zamestnanca zvýšia. A ak vlády zavedú stimuly alebo daňové úľavy, zdeformujú trh ešte viac.

Taktiež nesmieme zabudnúť, že žijeme v dobe digitálnej revolúcie. Automatizácia sa zlepšuje každým dňom a to nám dáva viac možností ako ušetriť na odpracovaných hodinách zamestnancov. Avšak musíme byť trpezliví, takáto zmena sa deje postupne.

Pokiaľ by ste si chceli vyskúšať skrátený pracovný týždeň vo vašej firme, najprv si prečítajte tento skvelý článok. Taktiež, pokiaľ máte k téme hodnotné podnety, napíšte ich do komentára. Vďaka!

More articles from Vladimír Záhradník

My Internet Health Story

In November, I submitted an essay to the Mozilla Festival. What are my plans for fighting with censorship?

December 31st, 2019 · 3 min read

Môj príbeh k zdraviu Internetu

V novembri som odoslal esej na Mozilla Festival. Aké sú moje plány na boj s cenzúrou?

December 31st, 2019 · 3 min read
© 2018–2020 Vladimír Záhradník
Link to $https://github.com/vzahradnikLink to $https://medium.com/@vladimir.zahradnikLink to $https://www.youtube.com/channel/UCogZ6qxqKa_WIsw7NnU2IaALink to $https://twitter.com/VladoZahradnikLink to $https://www.linkedin.com/in/vladimirzahradnikLink to $https://www.facebook.com/vzahradnikLink to $https://www.instagram.com/vladimir.zahradnik